Samotní Rómovia podľa spôsobu života svoje postavenie a situáciu vidia ináč. Majú inú mentalitu, iný hodnotový systém, iné nároky a potreby. Autori oznámenia tvorili tento rámec bez skúseností a pravdepodobne nepoznajúc život v rómskej osade.
V oznámení EK autori veľmi často používajú pojmy chudoba, diskriminácia, rasizmus, segregácia, nerovnosť príležitostí.
CHUDOBU vidí pozorovateľ zo strany majority, ak porovnáva životné podmienky Rómov so svojimi. Nevie, že v skutočnosti prevažnej väčšine Rómov stačí to, čo majú, ich materiálne nároky sú podstatne nižšie a dokážu byť v chatrči šťastnejší, ako my v komfortných vilách.
DISKRIMINÁCIA, RASIZMUS existujú. Sú to však len ojedinelé prípady. Keďže nie je dovolené robiť štatistiky na etnickom princípe mnohokrát sú prípady na Slovensku skreslené zámerne a interpretované nepravdivo.
SEGREGÁCIA vzniká vďaka životnému štýlu Rómov. Segregácia im vyhovuje, pretože takto si môžu žiť podľa svojich predstáv a nie sú vystavení permanentnej konfrontácii s majoritou.
NEROVNOSŤ PRÍLEŽITOSTÍ : Sú prípady, keď vzdelaní Rómovia majú problém nájsť si zamestnanie z dôvodu príslušnosti k tomuto etniku. Tieto však treba riešiť z prípadu na prípad, určite nesprávna je paušalizácia. Nerovnosť príležitostí
k vzdelaniu - Ako je to na Slovensku? V skutočnosti prevláda nezáujem o vzdelanie zo strany rómskych rodičov a následne u ich detí. Na Slovensku nie je nedostatok možností. Niekedy skôr ide o pozitívnu diskrimináciu.
k práci -vzniká prirodzene pre ich známu nekvalifikovanosť a pochopiteľnú neochotu pracovať za nízku mzdu
Potrebujeme kvantitatívne údaje o rómskych komunitách, zdá sa, že pomohli by aj štatistiky na etnickom princípe.
Ak nemáme kvantitatívne údaje o rómskych komunitách a ich členoch, potom nemôžeme mať ani dobré rómske programy. Nevieme ich pripraviť, lebo nepoznáme ich adresáta. Nevieme ich implementovať a posúdiť ich úspešnosť, lebo nevieme merať ich reálne dopady. Ak nepoznáme dopady, nemôžeme sa poučiť z chýb a úspechov, a zlepšiť kvalitu a efektívnosť ďalších programov.
Na Slovensku neexistuje zber etnicky členených štatistík, aj z toho dôvodu môže zlyhávať systém monitorovania a vyhodnocovania programov na pomoc Rómom financovaných EÚ.
Oznámenie EK pokladá Rómov, že sú svojim pôvodom hendikepovaní a diskriminovaní. Neskúma príčiny, prečo sú pre spoločnosť neprispôsobiví Rómovia záťažou a ohrozením a nezaujíma sa o dôvody ich správania a hlavne vedomé zneužívanie sociálneho systému členského štátu.
Zovšeobecnie pojmov chudoba, diskriminácia Rómov vedie k neracionálnemu financovaniu ich životných potrieb z prostriedkov EÚ. Oznámenie sa nezaoberá kritikou ich správania, nehovorí sa tu o jeho príčinách ani o dôsledkoch a ekonomickom dopade na spoločnosť.
Ak EK má záujem riešiť situáciu i potreby jednotlivcov z Rómskej komunity musí vychádzať zo skúseností členských štátov. Rómom treba poskytnúť šancu , aby získali príležitosť pracovať a tak si mohli zlepšiť svoje životné podmienky a postavenie v spoločnosti avšak vlastným pričinením. Aby bola stratégia úspešná, európski úradníci si nemôžu zamieňať pojem neprispôsobenia sa majorite s diskrimináciou minority.
Európa potrebuje, aby sa Rómovia integrovali do majoritnej spoločnosti . Treba však v prvom rade preskúmať, či je vôbec možné Rómov ako etnikum integrovať .
Výsledkom úsilia môžu byť dve možnosti :
je to možné a treba hľadať nové modely spolužitia vyhovujúce pre Rómov aj majoritu
nie je to možné , pretože sa vhodný model nenašiel. V tom prípade musí integráciu nahradiť segregácia napríklad z dôvodu ochrany majoritnej spoločnosti
Prečo v EÚ patrí Slovensko ku krajinám s percentuálne najvyšším podielom rómskeho obyvateľstva? Pravdepodobne preto, lebo žiadny štát v EU nevytvoril Rómom pre život také podmienky ako Slovensko . Žiaľ v duchu oznámenia EK sa podmienky musia ešte zlepšovať, teda treba do Rómov ešte viac investovať, čo sa javí ako kontraproduktívne.
Pravdivé hodnotenie situácie na Slovensku by malo byť pre EK dôkazom, že desaťročia trvajúci prístup k riešeniu rómskej problematiky na Slovensku je nesprávny a pre budúce generácie škodlivý. Potrebujeme na Slovensku prístup zásadne zmeniť , a k tomu by nám mala dať EK zelenú. Praxou vychádzajúcou zo slovenskej reality je dokázané, že doterajším spôsobom riešenia rómskeho problému sa požadovaný výsledok v oznámení EK reálne na Slovensku nedá dosiahnuť. EK by mala pri hľadaní efektívneho riešenia vychádzať zo skúseností každého členského štátu a neprikazovať dosiahnutie nereálnych cieľov.
FINANCIE nie sú určujúcim faktorom pre vyriešenie tzv. rómskeho problému. Keby bolo vyčlenených aj niekoľkonásobne viac prostriedkov z EÚ za súčasnej situácii s jestvujúcimi princípmi, prístupmi, za podmienok, ktoré sa už dlhé roky uplatňujú, nič nenasvedčuje tomu, že by sa situácia zlepšila. Pravdepodobne sa dosiahne len doterajší trend a to je zhoršovanie stavu.
Otázka financií je na druhom , alebo až na treťom mieste . Možno vôbec nie sú potrebné veľké finančné dotácie, stačí správny prístup k riešeniu - racionálny a spravodlivý prístup, nediskriminujúci a nezvýhodňujúci žiadnu časť populácie. Veď sa nejedná o skupinu obyvateľov s fyzickým či mentálnym postihom, ale o relatívne zdravú, fyzicky zdatnú a mladú populáciu, ktorá nepracuje spravidla preto, lebo nemusí. Je v nej obrovský potenciál vytvárať hodnoty ale i obrovský potenciál spotrebovať hodnoty vytvorené pracujúcou časťou spoločnosti.
Ihneď treba začať zapájaním Rómov do práce, nečakať, že sa rôznymi opatreniami zvýši ich zamestnateľnosť. Treba ich zapojiť do činností, ktoré sú schopní vykonávať a vzdelávanie robiť súbežne. Podľa reálneho zvyšovania ich schopností je potrebné umožniť im prístup ku kvalifikovanejšiemu zamestnaniu.
Je však celkom reálne, že zvýšenie kvalifikácie sa nám ich vzdelávaním aj napriek úsiliu a vysokým nákladom nepodarí dosiahnuť. Po mnohých rokoch snaženia prídeme k poznaniu, že veľká časť z nich je schopná vykonávať len tie najjednoduchšie činnosti a nakoniec sa budú musieť takéto pracovné miesta pre nich aj tak vytvoriť . Preto treba zvážiť každú korunu vloženú do vzdelávania Rómov a prehodnotiť stratu času, ktorá by tým vznikla.
Solidárnosť v sociálnom systéme treba zmeniť na zásluhovosť. Pracovať sa musí oplatiť. Musíme mať pripravené vhodné pracovné činnosti. Štát musí byť garantom systémových opatrení, pretože má v rukách najväčšie možnosti a nástroje. Samospráva, súkromný sektor, 3.sektor a cirkev môžu byť nápomocné, podporné a doplnkové .
VÚC aobce vlastnia majetok, mnohé firmy majú štátne zákazky, preto by ich štát mohol podmieniť, aby niektoré zprác vykonávali aj nekvalifikovaní Rómovia
na majetku vo vlastníctve štátu je tiež veľa práce, ktoré si štát nemôže dovoliť zaplatiť - aj tu je vhodná príležitosť zapojiť Rómov, ktorí si takto môžu zaslúžiť sociálne dávky
Myšlienky by mali politici hľadať medzi ľuďmi, ktorí s problémovými občanmi žijú, dôverne ich poznajú, majú motív i záujem problém riešiť a pomáhať pri hľadaní riešení . Veď k riešeniu tohto problému nie sú potrebné žiadne exaktné vedy, úplne stačí prirodzený, zdravý, po našom sedliacky rozum.
Členské štáty ochotne príjmu Európskou úniou ponúkané financie, lebo veľkú časť z nich získa štát na plánovanie, organizovanie, implementáciu, monitorovanie a živí sa tak množstvo úradníkov, ktorí s Rómami nikdy neprídu do kontaktu. Vykonávajú množstvo komplikovaných administratívnych činností. Je otázne či sa v konečnom dôsledku dosiahne pozitívny výsledok teda integrácia Rómov.
Za prípadný neúspech procesu, za negatívny výsledok z nerealizovateľnej stratégie a za ďalšie zhoršenie stavu po rokoch vynakladania financií a úsilia nebude, ako doposiaľ, nik postihnutý, bude to nielen nenávratná pôžička, ale aj pôžička bez ručenia za výsledok.
Vkladanie ponúkaných peňazí do existujúceho nefungujúceho systému je spôsob riešenia, ktorý neprinesie očakávané výsledky a splnenie cieľov stratégie.
Pomôže len spôsob, ktorý je náročnejší na kreativitu a to sú systémové zmeny v legislatíve . Nesmieme sa zastrašovať, že sa porušujú ľudské práva, keď sa pôjde do podstaty, do vlastností Róma s cieľom dosiahnuť zmenu samotných Rómov výchovou. V tomto môže svoju veľkú úlohu zohrať cirkev pastoráciou a evanjelizáciou v rómskych osadách. Na stretnutí kňazov a laikov, ktorí slúžia medzi Rómami s otcom biskupom Štefanom Sečkom sme 17.6.2011 na Spišskej Kapitule na túto tému diskutovali, hovorili o pozitívnych príkladoch a ich výsledkoch v praxi.
Potrebujeme odvahu zmeniť myslenie a prístup európskych aj národných riešiteľov (liečiteľov), použiť opatrenia, ktoré neboli spomínané doteraz v žiadnych materiáloch EÚ-t.j. vyžadovať zmenu spôsobu života od samotných Rómov, podmieňovať im pomáhanie na princípe zásluhovosti, obmedzovať príležitostí negatívneho správania vymožiteľnosťou práva až po reštrikciu.
