Nedávno som sa pristavila v Letanovciach. Často som počúvala o novej osade v rôznych reláciách. Tak som si povedala, že lepšie je raz vidieť, ako stokrát počuť. Na základe negatívnych skúseností občanov obce Letanovce s neprispôsobivými občanmi, starosta obce pripravil projekt na vybudovanie novej rómskej osady za chotárom obce. Projekt, aj napriek protestom susedných obcí, bol úspešný a s výstavbou domov s nízkym štandardom sa začalo. V lokalite Strelníky už stoja nedokončené bytové domy, do ktorých Rómov sťahujú z Letanovského mlyna. Domy patria obci Letanovce, postavili ich z prostriedkov štátneho rozpočtu, na infraštruktúru sa použili peniaze z fondov Európskej únie. V súčasnosti dostavba osady a výstavba technickej infraštruktúry mešká, pretože sa zastavili toky peňazí pre zámery aj v lokálnej stratégii z dôvodu nedostatku financií a obec nemá peniaze na jej dostavbu. Budúci nájomníci niežeby dali svoje sociálne vymoženosti dokopy po príklade bežnej slovenskej rodiny našporiť si na svoj rodinný domček, ale repcú na štát, ktorý prestal financovať.
Snahu každej samosprávy presťahovať rómsku komunitu niekde mimo obce a tam jej zo štátnych peňazí riešiť lepšie životné podmienky, považujem síce za opodstatnenú, ale vysťahovanie takýchto neprispôsobivých občanov do novej osady s murovanými domami síce rieši bytovú otázku, ale nevyrieši dlhodobý problém, nezmení ich návyky, a tak sa každá takáto osada stáva časovanou bombou.
Keďže po celom Spiši rastú rómske osady ako huby po daždi, starostovia zainteresovaných obcí, bijú na poplach. Mnohí z nich hovoria, že účinné riešenie, ak má mať civilizovanú podobu, už neznesie odklad. V mnohých obciach sa pomaly vyrovnávajú počty medzi majoritou a minoritou. Napríklad v malebnej obci pod Vysokými Tatrami, v Rakúsoch, podiel rómskeho obyvateľstva dosiahol už 79,5 %. V obci v roku 1953 žilo 173 Rómov, teraz ich je 1980. Podobne je to aj v Toporci, Podhoranoch, Ihlanoch a rovnaká situácia postupne hrozí aj v Kolačkove a v iných obciach. V Lomničke máme už takmer 100 % rómsku komunitu.
Obyvatelia nielen Rakús, Krížovej Vsi, ale celého Spiša aj ďalších regiónov východného Slovenska čakajú na riešenie, ale zatiaľ márne. Príčinou je nedostatočné poznanie a podceňovanie problému. Chýba účinná legislatíva, ktorá by vhodnými nástrojmi vytvárala finančný tlak na rizikové skupiny obyvateľov a motivovala ich k správaniu, ktoré bude znižovať v súčasnosti už neudržateľný tlak na sociálny a dôchodkový systém štátu.
