... v obálke bola pozvánka...
Keďže ma to pozvanie veľmi potešilo, vybrala som sa zase o krôčik bližšie k Plusku – na prvú časť školenia inštruktorov.
No a keď som ten krôčik urobila, našla som tam, na autobusovej zastávke vo Vrbovciach, ďalších osem takých. Aj oni prijali pozvanie, aj oni sa možno trošku báli aj veľmi tešili, rovnako ako ja. A tak sa začali štyri krásne dni...
Na začiatku bolo teda deväť takmer cudzích ľudí a moje obavy ako sa nám podarí zblížiť, spoznať, či dokonca vytvoriť team za taký kratučký čas.
Pod vedením Terez, Evky, Mrkvy, Peťky, Peťka, Hogna, Tonka, Georgea, Andreja sme sa spolu báli v tme, diskutovali, učili sa navzájom počúvať a dať priestor jeden druhému, súťažili a pretekali sa, smiali sa, poplakali si a možno i siahli na dno svojich síl. No a niekde medzi tým sme sa veľa naučili o sebe samých i o sebe navzájom. Hlavne to však bolo nezabudnuteľné dobrodružstvo, ktoré sme si naplno vychutnali.
Ľudia, ktorých som pred pár dňami nepoznala sú mi už dnes veľmi blízki. Neváham sa im hodiť do náručia so zavretými očami, neváham sa nechať niesť vo výškach alebo niesť niekoho z nich. A viem, že ich chcem stretávať znova a znova a byť spolu s nimi a mnohými ďalšími časťou Pluska.
O kom to vlastne píšem? Kto boli tí deviati ľudia, ktorý prišli do Vrboviec na autobusovú zastávku? Boli to dnes už „tretinoví“ inštruktori – generácia 2008. Boli to David, Števko, Chláďo, Dada, LuLa, VeVe, Milka, Zuzka a Ivana. Všetci sa veľmi tešíme na ďalšiu príležitosť, keď nás Plusko zase niekam posunie a my budeme tiež pomáhať Plusku rásť.
Tak dúfame, že nám budete držať palce a prídete sa na nás pozrieť a spoznať nás na všemožných akciách. My tam budeme!
Ivana
Pozn.: Článok opisuje prvú časť školenia inštruktorov Pluska. Viac foto je TU .
