Sme aktívni mladí ľudia a radi robíme akcie pre mladých. Našou víziou sú aktívni mladí ľudia otvorení novým podnetom s túžbou objavovať. V priateľskej atmosfére preto rozvíjame potenciál mladých ľudí prostredníctvom metód zážitkovej pedagogiky.Outdoor, zážitok, byť samým sebou - to sú slová, ktoré sme my. My, plusáci. Zoznam autorových rubrík: Akcie, Ľudia, o Zážitku
Cesta jde pořád dál a dál, kupředu pryč jde od mých vrat, daleko už mi utekla a musím za ní pospíchat. Na lehkých nohách dám se nést, až k Cestě větší nežli znám, tam kde se stýká mnoho cest a potom kam, to nevím sám.
Mám za sebou naozaj náročný rok ako učiteľ. Verím, že úspešný. Aspoň si to myslím práve vďaka spätnej väzbe od študentov, ktorých som učil. Je to silná motivácia, aby som pokračoval ďalej. Ale...
Niečo málo po polnoci. Vraciame sa z behu. Nočného behu. 2 hodiny natvrdo, píše Hruštička o nedávnej prvej časti školenia plusáckych inštruktorov.
Určite sa každému z nás už stalo, že keď stojíme pred rozhodnutím pustiť sa do niečoho úplne nového, rýchlo si vieme nájsť argumenty, prečo to neurobiť.
„Myslím si, že na to koľko máš skúseností, ich málo dávaš najavo a prezentuješ, pri tom by si tým mohla obohatiť skupinu.“ dostala som spätnú väzbu od „kolegu“ z tímu.
Zima má vlastnú hlavu. Opäť to dokázala. Asi aj preto nás vždy tak lákala. Je nevyspytateľná, vzbudzuje rešpekt a zároveň vábi náročnosťou, neznámom aj krásami, ktoré ponúka tým, ktorí sa jej nezľaknú.
Winter is coming priatelia a s ňou Zimný kurz od Pluska! Takže klikaj, čítaj a ak váhaš si dopriať extra dávku zimných zážitkov, mrkni moje blablabla nižšie. Zažil som to minulý rok.
Vždy keď si do veľkého batoha popri oblečení na zablatenie balím aj čelovku, spacák, karimatku, nožík, plavky alebo pršiplášť, viem, že idem na Plusko akciu a viem, že sa bude diať niečo magické! A teraz som sa balila na Bez tabu.
Tak to bylo se mnou a účastí na kurzu WifiCS (čti vifič). Povědomí o kurzu přišlo v ten pravý moment z úst mé sestřenice. Už dlouho jsem si potřebovala v sobě věci urovnat. Priority, co od života očekávám a kdo vlastně chci být.
Dozreli sme. Kedy? Sme ročníkovo pomerne veľký záber od 16 do 38, ale stretli sme sa v starej dobrej chvojnickej chate okolo romantického krbu. V strede popŕchajúceho novembra so slnkom v srdci a nádejou na vytvorenie novej a samozrejme najlepšej generácie inštruktorov Pluska v roku 2014.
Aj vám sa niekedy stane, že si pri úplne inej situácii spomeniete na silný zážitok z minulosti a zrazu to máte pred očami akoby sa to práve odohralo? U mňa to bolo naposledy toto ráno. Newsletter jedného obchodu mi zaslal leták s produktmi, kde svietil nadpis„Je na vás, nie na počasí, kedy pôjdu deti von.“
Ten pocit, když Vás něco táhne do míst, na kterých jste nikdy před tím nebyli a Vy se zvednete a jdete. Prostě bez tabu.
Raz som čítala, že ľudia počúvajú, aby vedeli. Ja mám radšej, keď počúvajú, aby porozumeli.
Vie skupina 15 mladých ľudí-neumelcov, ktorá sa pozná len 5 dní, pripraviť za jeden deň kultúrny program pre 80 detí a rodičov? Celý ho odviesť večer na námestí v dedine, kde nikdy predtým neboli? Bez toho, aby ráno čo i len tušili, že ich niečo podobné čaká? A prečo by mal vôbec niekto chcieť takéto niečo zažiť?
"Ak sa rozhodnete vydať na púť inštruktora, druhé školenie je presne to, čo vás poteší na ceste." Danka to absolvovala s ďalšími desiatimi ľuďmi.
Když jsem byla přijatá na Plusácké školení, skákala jsem radostí: "Má první cesta na Slovensko!“ Mísily se ve mně nadšení a obavy, že jedu někam do neznáma s lidmi, které jsem v životě ani neviděla. „Stojí to za to?“ ptala jsem se sama sebe. Vůbec jsem nevěděla, co od toho čekat. Zvažovala jsem, jestli mám udělat ten krok a vydat se na cestu instruktorů, daleko od Prahy, od pohody a klidu domova. Jestli radši nemám zůstat doma.
...alebo presnejšie "Môj pohľad do zákulisia Bez tabu". Bez tabu je zážitková akcia, ktorú robím ako dobrovoľníčka toto leto.
Keď nám Andrej večer v pivnici starého domu oznámil, že kvôli hustej hmle je viditeľnosť vonku zhoršená, všetci sme boli zmätení. Hmla? Veď pred chvíľou bolo tridsaťdva stupňov a slnko pálilo ako žeravé uhlíky. Táto mätúca informácia sa však objasnila ihneď po tom, ako nám podával igelitové vrecúška a kázal nám priviazať si ich na hlavy.
Páči sa mi príslovie „Kto si hraje, nezlobí“. Na zážitkových akciách Pluska to platí dvojnásobne. Vždy po návrate sa ma okolie pýta: čo ste tam vlastne robili? Jednoduchá otázka, no napriek jej častému opakovaniu za ostatne dva roky, ja na ňu nepoznám jednoduchú odpoveď. Odpoveď v ktorej by som dokázal vyjadriť všetko čo vo mne doznieva ešte prvé dni po akcii. Veľakrát si to zjednoduším vetou: musíš zažiť.
