Na železničnej stanici v českej dedinke na hraniciach som stretla 23 ľudí. Deviatich, ktorí nám pripravili týždeň plný zážitkov, a štrnástich, s ktorými som si to prišla zažiť. Začiatky sú ostýchavé, ale potom to príde...
Za neznámymi tvárami sa mi začínali vynárať mená, životné príbehy, vlastnosti. Prvé dva dni sme putovali na miesto, kde sme strávili zvyšok akcie. V objatí krásnej prírody som začala spoznávať svojich spolupútnikov. Pritom, ako sme sa spolu potili, podávali si navzájom vodu a cestou sa rozveseľovali, prepadol ma tímový duch a začala som sa nesmierne tešiť na to, že idem práve s týmito ľuďmi stráviť sedem dní úplne v inom svete.
Bol to týždeň nabitý energiou. Každý okamih bol prepletený praskajúcimi iskričkami. Každý okamih som niečo robila. Každý okamih som precítila a prežila. Smiala som sa, rozmýšľala, niečo som sa učila, spievala, tancovala... Večer som si sadala k vatre, kde hrala gitara a ja som sa pozerala do tých, teraz už známych, tvári ľudí, s ktorými som bola v tíme, aby sme vyhrali dostihy, s ktorými som bežala, aby sme získali princeznú, s ktorými som si posielala morzeovku, aby nám neskrachovala firma alebo s ktorými som pomáhala v dedinke Sobotište. A každý večer som mohla povedať ako sa cítim a následne tých ľudí objať a prejaviť im vďačnosť. V noci sme zaspávali pod hviezdami a ráno behali v hmle, cez ktorú sa predieralo vychádzajúce slnko. Prežívali sme veci spoločne, no napriek tomu si každý v sebe riešil svoju životnú cestu plnú zmien.
Tohtoročné Bez tabu sa nieslo v téme zmeny. Šla som tam s tým, že nemám čo zmeniť. No potom to začalo. Prešla som si aktivitami, kde som sa zamýšľala nad tým, prečo veci nemením a ako na svoj stav nespokojnosti reagujem. Stretla som ľudí a inšpiratívnych hostí, ktorí mi svojimi životnými príbehmi ukázali, že keď niečo naozaj chcete, netreba sa vzdať a ono to pôjde. Dostala som možnosť zamyslieť sa nad sebou, nad svojim životom a nad tým čo v ňom chcem zmeniť a vylepšiť.
Prečo nerobím zmeny a čo mi v nich bráni? Sú to bariéry. Bez tabu mi ich nezbúralo, ale naučilo ma niečo dôležitejšie...To, že sa dajú preliezť!
A teraz sedím doma s chuťou a odvahou robiť zmeny. Vybaľujem si ruksak. Možno by som mohla začať malými krokmi a najprv zmeniť stav svojich zablatených teplákov alebo strateného hrnčeka ;)
Katka Kováčová
Pozn. Katka píše o zážitkovej akcii Bez Tabu.
