Ráno o siedmej v Tomášove sme na seba navliekli všetko teplé, čo bolo v dosahu. Ale pred nalodením okolo desiatej sa bolo treba skôr natrieť opaľovacím krémom. Slniečko síce nebolo vidno, zakrývali ho snehobiele oblaky. Napriek tomu bolo pomerne teplo. Úplne som zabudla na Medarda a jeho vyhrážky, kvalitnú pláštenku som si nechala v batohu, ktorý sa viezol autom do Jelky, niekde k vodnému mlynu.
Nováčikovia sa niekoľkokrát na vode zatočili, skúsenejší zadáci sa lenivo vyvaľovali pri kormidle a ich háčikovia občas zčerili hladinu. Obdivovali sme nádhernú prírodu Žitného ostrova, s pocitom ako by sme sa plavili v hustom lese mimo civilizáciu. Blízučko si hopkala nejaká vydra, vtáčiky a vážky si sadli rovno na našu loď. Po dobrom obede na súši sme znovu naskákali na palubu a pomaličky kĺzali po vode ďalej. Keď sa najväčší borci odvážili aj do vody, v diaľke už bolo počuť hrmenie, obloha sa menila. Prišla letná búrka s veľkými dažďovými kvapkami, bublinami na rieke. Pršalo a pršalo. Zmokla som do nitky. Našťastie, podarilo sa rozložiť stany, dostať do bruška niečo teplé z reštaurácie.
Keď sme v nedeľu sušili, čistili a skladali lodičky ešte stále smoklilo. Letné slnko nás usušilo až keď sme vyrazili na cestu domov.
Edit
P.S.: Tu je zopár fotiek. *
* aktualizované dňa 12.6.2008
