Pretože ak by mi niekto povedal, že budem skákať do zatopeného lomu, zlaňovať,či blúdiť lesom a to hneď v prvú noc, asi by sa jeden u mňa krvi nedorezal.
Hm a tu hľa hneď prvý poznatok neformálneho vzdelávania: „My ľudia si veľa krát zbytočne vytvárame strašiakov z vecí, ktoré nás čakajú. Nové a nepoznané vytvára priestor pre našu fantáziu, ktorá nie vždy pracuje v náš prospech“.
Musím povedať, že deň príchodu bol síce náročný, no iba odvar toho, čo sa dialo v ostatné dni. Nebudem tu rozpisovať detaily programu, aby som budúcoročným Lipničákom veľa neprezradila, no po absolvovaní B#12 musím jednoznačne povedať, že inštruktori odviedli kus dobrej práce. Každý deň bol nečakaný, úplne iný ako ten predchádzajúci (samozrejme ak neratám ranný rituál), ponúkajúci veľa podnetov na premýšľanie o sebe samom, na prekonávanie svojich strachov, posúvanie osobných hraníc, na spoznávanie ľudí...
A popri tom sme zažili kopec zábavy, ktorá plynula z jednoduchých vecí (bláznenie sa vo vode, behanie po lese, komunikácia s ľuďmi,...) ktoré nás obklopujú. Veci ktorési popri pracovných povinnostiach zabúdame vychutnávať aj keď sú častokrát hneď „za rohom“.
Ďakujem
A že by sme sa o rok videli znova?
Martina Maťa Barancová
Pozn.: Maťa píše o zážitkovej akcii B#12. Viac fotiek z akcie môže nájsť aj tu.
