Viacerých z nás ovplyvnili kurzy práve takto. To je aj najčastejším hnacím motorom k tomu, aby sme sa angažovali ďalej ako dobrovoľníci a vytvárali podobné príležitosti pre ďalšie generácie.
Takáto zmena je však jednoduchšia u mladých ľudí, ktorí sú už samostatní a autonómni a rozhodovanie o svojom živote majú vo svojich rukách, napríklad vysokoškoláci. Ak sa však zameriavame na mladšie ročníky – tínedžerov – nesmieme zabúdať, že veľký vplyv na ich rozhodovanie v živote majú stále ich rodičia. Asi si viete predstaviť čo môže urobiť s motiváciou mladého človeka, keď príde domov nadšený, že niečo zmení a namiesto podpory sa stretne s reakciou či je „normálny“, čo „vymýšľa“ a „nech si svoje nápady nechá pre seba“. Vplyv rodičov na rozhodovanie mladých ľudí potvrdzujú aj závery prieskumu „Čo si myslia mladí“, ktorý potvrdzuje, že by sme mali klásť na prácu s rodičmi väčší dôraz.
Prechod z mladosti do dospelosti
Kurzy zamerané na mladých ľudí vo veku 16 – 19 majú zároveň niekoľko špecifík. Mladí ľudia prechádzajú v tomto veku viacerými životnými zmenami, ktoré je najlepšie nielen poznať, ale rovno s nimi cielene pracovať. Jednou z nich je prechod z mladosti do dospelosti, učenie sa zodpovednosti a hľadanie vlastného životného smerovania.
Aj preto sme sa na kurzoch WifiCS (československé kurzy v spolupráci PLUSKO a Prázdninová škola Lipnice) rozhodli posledné roky pracovať s prechodovými rituálmi, ktoré by cez silný zážitok mali tento prerod podporiť.
Prechodové rituály fungujú v rôznych spoločnostiach a v rôznych formách od nepamäti. Ich podstatou je náročná skúška, ktorú, keď mladý člen komunity zvládne a vráti sa, celý kmeň či spoločenstvo oslavuje a prijíma ho/ju ako „dospelých“ členov kmeňa. To podstatné je, že sú to ostatní dospelí, ktorí sa po splnení tejto skúšky správajú k mladým ľuďom už ako k rovnocenným a berú ich inak.
Vytvoriť prechodový rituál, ktorého súčasťou je náročná skúška a po jej zvládnutí sa k účastníkom správať ako k rovnocenným, urobiť na kurze vieme. Ale, čo keď sa mladí ľudia vrátia domov a rodičia sa k nim stále budú správať ako k deťom?
Tieto úvahy nás v realizačnom tíme priviedli k tomu, aby sme hľadali spôsob, ako do kurzu zapojiť aj rodičov našich účastníkov. Aby mali predstavu o tom, čo sa môže udiať s ich deťmi a aby k tomu mohli dokonca prispieť. Napadlo nás, že úplne najsilnejšie by asi bolo, dostať všetkých rodičov našich účastníkov na jedno miesto, kde sa spolu stretnú. Tu sme pre nich a ich deti chceli vymyslieť nejakú spoločnú aktivitu, ale potom sme hľadali logisticky i časovo menej náročné riešenie. A trochu neskromne môžeme povedať, že sa nám to podarilo. Každý z účastníkov dostal počas kurzu podporu od svojich rodičov a niektorí účastníci sa dokonca dozvedeli veci, ktoré im dovtedy rodičia nepovedali.
Pre mnohých účastníkov to bol vrchol kurzu. A silný bol tento program aj pre niektorých rodičov. Dôkazom je reakcia jednej mamy, ktorú sme dostali po kurze. „Sama za sebe - děkuji, že jste vymysleli tenhle program, ani jsem netušila, jak to bylo důležité pro mě samotnou a pro náš vztah s dcerou... přiznám se, že to byl celkem těžký úkol, ale moc díky za něj!“. Možno aj preto tento program vyhral v Plusku ocenenie Premiéra roka 2014 za najlepší premiérovo uvedený program sezóny.
Keďže je možné, že tieto riadky číta aj niektorý z poteciálnych účastníkov ďalšieho z ročníkov kurzu WifiCS, nechceme tu uvádzať podrobnosti. No zároveň ak patríte k tým, ktorí pracujú s touto cieľovou skupinou a zaujíma vás viac, napíšte na tomas.pesek@plusko.net a ja vám rád pošlem podrobnosti.
Tomáš Pešek
