To, že chodia každý rok, nás ubezpečuje v tom, že sa im v tábore páči, že im tábor niečo dáva. Ešte pred pár rokmi to boli chlapci, teraz sú z nich riadni chlapi. A chlapi potrebujú aj chlapský program, už vyrástli z detských hier a súťaží. Preto sme si na pomoc prizvali našich kamarátov, animátorov z Pluska, inštruktorov Kuka a Mateja, ktorí majú kopec skúseností s tábormi pre mladých. Toto rozhodnutie vôbec neľutujeme. Práve naopak, bola to najlepšia možná voľba.
Razom sme sa od 10. do 17 augusta 2008 ocitli na Duchonke, v Penzióne Slniečko na tábore Organizácie muskulárnych dystrofikov (OMD) pre starších chlapcov s muskulárnou dystrofiou. Ubytovanie nám vcelku vyhovoval, až na nízke postele a barierové sprchy, ale chlapi, a zvlášť tí naši, vydržia veľa. Zato okolie bolo na nezaplatenie. Tak sme sa s chuťou, ale aj s očakávaniami pustili do týždňa plného nových zážitkov.
Kuko s Matejom si pre nás pripravili naozaj bohatý a zaujímavý program. Chlapi sa naučili tancovať podľa symbolov, prekresľovacou štafetou zistili aká je komunikácia dôležitá, v lúštení tajničky, alebo lepšie povedané pri hre „Drnda“ si odskúšali rýchlosť svojho umu, vozíka a nielen to...
V tábore sme mali videokameru a tak rozdelení do skupín sme natáčali reklamy. Prvá, spoločná pre všetky skupiny bola na zápalky. Druhou, v ktorej šlo o kreativitu, si každý tím mohol spropagovať, čo chcel. Tak vznikla reklama na pneumatiky, na značku vozíka...a my, ostatní sme len žasli nad nápaditosťou tímov. Večer sme reklamy hodnotili. Bolo si z čoho vyberať, rozhodovanie bolo ťažké. Nakoniec sme ocenili najlepšiu reklamu, najlepší mužský a ženský výkon.
Vo štvrtok a v piatok si chlapi vyrábali vlastné masky zo sadrového obväzu. Z ničoho nič, skoro všetci mali biele tváre a statočne držali pokiaľ im asistenti mokrý obväz pripevňovali na tvár. Keď sa sadra odlepila z tváre, nechali sme ju poriadne vyschnúť do druhého dňa, kedy sme masky maľovali. Majky si dal na tej svojej záležať, všetci sme s ním rozmýšľali a tvorili masku čo najviac podobnú fotke jedného predstaviteľa z Hviezdnych vojen.
Naši chlapi sú hazardné typy, čo sme si overili v Kasíne. Po slávnostnej gala večeri sa jedáleň zmenila na Kasíno a chlapi so svojimi „prdmi“ (menou uznávanou v Kasíne) sa mohli rozhodnúť kde ich zdvojnásobia. Keď sa stalo, že niekto prehral všetky svoje prdy, mohol ísť do oddelenia zmeniek, kde mu ich za určitú protislužbu vydali. Tak sa stalo že Adam sa upísal že predvedie tanček ako šaman, Janko predvedie minútovú krasojazdu na vozíku, Miňo pošle pekný e-mail aj s prílohou, Dávid pôjde na romantickú prechádzku... Jednoducho, skoro všetci chlapi sa upísali, včetne niektorých asistentov. Po záverečnej v Kasíne bola dražba. Tí, ktorým sa darilo a zostali im prdy, si mohli vydražiť zmenky. Po prvé, po druhé, po tretie a zmenky mali svojich majiteľov. Dlžníci museli splniť to, čím sa zaviazali a poviem vám úprimne, pre niektorých to už nebola len zábava :)
Veľmi príjemným ukončením každého večera bol rituál so zápalkami. Večer každý dostal jednu zápalku a mohol ju darovať človeku, ktorý ho v ten deň povzbudil, pomohol mu, niečím ho oslovil. Prvé dni bolo darovanie trochu nesmelé, ku koncu tábora sa darovalo všetko všetkým za všetko, solidarity bolo medzi nami až až.
Poslednú noc sme si už len pár hodín pospali, ráno zbalili kufre, rozlúčili sa a vydali na kratšiu, či dlhšiu cestu domov. Uvidíme či sa o rok stretneme na Duchonke, alebo v inom kúte Slovenska, ale o tom že bude aj šiesty ročník tábora nemusí nikto pochybovať.
Adka z OMD
Špeciálne poďakovanie patrí Plusákom Kukovi, Matejovi, Kajke a Deve, že si pre nás pripravili zábavný, poučný a nezabudnuteľný program. Taktiež veľká vďaka aj asistentom.
