"...waaaw...to čo má???......myslíš, že si to môžem vyskúšať?? Poďme bližšie!!“
Priznám sa, že ma to z diaľky nijak špeciálne neoslovilo....bol tam vysoký chlapík, oblečený v divnej košeli a v rukách mal dve paličky, pomocou ktorých si pinkal tretiu (neskôr som zistila, že sa to vola Flowerstick) a okolo neho skupinka ľudí. No čo by som neurobila pre kamošku. Vybrali sme sa teda viac-menej priamo k nim, keď nám v tom do cesty skočila slečinka s veľkými očami i perami a s ňou aj dajaký chalan s umelým nosom...a vraj, že čo plánujeme v lete? S Morkou sme sa na seba pozreli, mykli plecami, že ešte nevieme čo presne, no leto chceme stráviť spolu. Dali sme sa s nimi do reči. Vraj robia tábory, splavy, medzinárodne výmeny a rôzne podobné akcie pre mládež a momentálne tu majú propagačku a snažia sa oslovovať mladých ľudí.
Mali to veru všetko dobre nachystané, propagačných letáčikov plnú kopu, krásne fotky, veľa ľudí a hlavne rôzne hry.....skoro by nám aj obchody zavreli, keby sme sa tam ešte dlhšie zabávali. Šli sme teda nakúpiť, čo bolo treba a po ceste naspäť sme sa opäť zastavili pri našich nových známych. Mala som pocit, ako keby sme sa dlhé roky poznali. Boli plní smiechu, priateľstva a hlavne v nás, v mladých žabách, čo hľadajú zábavu, a no aj pochopenie, zanechali zvláštny pocit nepoznaného, vzrušujúceho no pritom bezpečného. Boli sme odhodlané ísť s nimi aj na koniec sveta. No zhodli sme sa, že tábor zatiaľ postačí :)
Po istom čase, sme si vymenili kontakty, podozvedali sme sa plno vecí a spokojné sme sa otočili, že ideme domov...no v tom na nás jeden z nich zakričal: „Baby, dúfam, že nemáte len prázdne slová a naozaj aj dojdete, bolo by to super!“...a my plné vzrušujúceho pocitu z nového sme len odpovedali: „Stavme sa o kofolu, že na tábor prídeme!“ ....a spokojné sme si cupitali domov, povedať rodičom, čo sme si vymysleli na leto.
Začalo obdobie vypisovania mailov a nakupovania vecí, čo by sa nám hodili na tábor. Chcelo to hlavne ruksak, spacák a ešus....a potom už len dávku odhodlania a šlo sa na náš prvý tábor plný smiechu, nových priateľov, letnej lásky, spriaznených duší no hlavne poriadny ZÁŽITOK.....ale o tom nabudúce....
P.S. Pospík, tú kofolku mám u teba ešte stále, pokiaľ viem, tak mám za sebou 3 tábory a aj všetky ostatné druhy plusáckych akcii
P.S.2 Oci, oni naozaj nie sú žiadna sekta ;), sú to skvelí ľudia, ktorí mi ukázali iný pohľad na svet a na samu seba bez použitia drog a alkoholu.
P.S.3 Ďakujem všetkým Plusákom, vďaka nim som tam, kde som a dúfam, že budem len ďalším prínosom pre celé PLUSKO ..posielam objatie a pusu
Mon´
