Deň stretávky so všetkými účastníkmi prišiel ako voda a z dohodnutého miesta sa malo vyraziť na trojdňovú šľapačku. Žiaľ, prvých troch dní som sa nemohla zúčastniť. Viem ale, že všetci, čo sa vydali na tuzemskú cestu, mali počas týchto dní možnosť sa spoznať, nie len navzájom, ale aj na samom sebe zistiť, čo všeličo vie človek zvládnuť v iných podmienkach, ako je zvyknutý.
Quo vadis?
Našim konečným stanoviskom a pôsobiskom počas zvyšku tábora bola nádherná Čutkovská dolina v Ružomberku, do ktorej sa všetci Tuzemáci dostali po vlastných, a ja a pár "omeškancov" sme sa doviezli autom. Stretli sme sa podvečer, v peknej drevenej kolibe. Bez možnosti zistiť, kto sa okolo mňa vlastne nachádza, som zrazu mala zaviazané oči šatkou, ako mali onedlho všetci, a tvoriac ľudského „hada“ sme sa držiac za ruky s batožinami na chrbte začali presúvať nevediac kam. Bol to zvláštny pocit musieť dôverovať ľuďom, ktorých vlastne vôbec nepoznám. Kam s nami idú? Čo sa deje?
Švédsky nábytok a la Fatra
Po krátkom neistom putovaní sme sa dostali do cieľa. Bez slov nás usadili na miesto, kde nás privítal krásny zvuk bubnov a gitary. Keď sme si odviazali oči, sedeli sme, tvoriac kruh, v tmavom vojenskom stane, vonku sychravé počasie a vo vnútri len sviečky a rôzne pohľady ľudí mne sympatických. Po krátkom uvítacom príhovore sme sa učili naše mená. Potom nasledovala prehliadka okolia, kde sme sa oboznámili s luxusnými zariadeniami, ako bola profesionálne vybudovaná latrína, exluzívne jacuzzi a kryo prameň v podobe čistého potôčika, švédsky nábytok – lavičky z lát :) a podobne. Prvý večer bol veľmi príjemný. V našej „spoločenskej miestnosti“ (= veľkom vojenskom stane) sme až do noci v sprievode výborných hudobníkov a spevákov, ktorí boli medzi nami, spievali pesničky známe aj neznáme.
Pekne aj keď prší
Na druhý deň ráno sme sa zobudili do pekného dňa, hoci v noci pršalo. S predtuchou ďalšieho možného dažďa sme si obliekli pracovné rukavice, rozdelili si činnosti a robili, čo bolo treba – nosili drevo z lesa, dláždili zablatené cestičky kameňmi, pílili konáre.
Žeby to malo myšlienku?
Neskôr sme začali zisťovať, že zistiť, do akých krajností svojich schopností a možností vie človek zájsť, bola hlavná myšlienka tábora. Počas ďalších dní nám k tomu dopomohlo hlavne počasie, keď sme napríklad v kraťasoch a šľapkách, v daždi, hrali „skalný golf“, alebo sa v plavkách v nie práve najväčšom teple brodili cez potok. Nebolo jednoduché ani sa v takomto studenom potoku umývať, ale stálo to za tú srandu a zážitky.
Vzdať sa neresti? Nikdy!
Každá naša ochota prekonať sa, a to nie len taká ľahká, bola odmenená prúsikom, čo je tenká šnúrka, resp. lanko používané napr. v horolezectve. Je rôznofarebný a v našom tábore slúžil ako náramok. Kto sa vedel za celý deň vzdať nejakej svojej neresti, dostal večer pri spoločnom vyhodnocovaní dňa prúsik na znak svojho prekonania sa. Po večeroch pri ohni alebo v stane sme si čítali príspevky do Tuzemského Šumu, výhercovia súťaží sa zapisovali na našu vyrobenú Zemeguľu a potom sme, ako každý večer, do noci hrali a spievali.
Vrtuľník medzi príšerami
Naučili sme sa, že ak chceme fungovať v skupine, musíme niečo spraviť pre všetkých, nie len myslieť na seba. A v takomto uvažovaní nás podporovali aj spoločné aktivity. Rozdelením do skupiniek sme spoznávali našich parťákov a učili sa spolupracovať a prispôsobovať, budovali si dôveru a príjemné kamarátske vzťahy. Práve také činnosti pre rozvoj dôvery a spolupráce boli napríklad skupinové dvíhanie jedného človeka do výšky, prechod po natiahnutom lane cca dva metre nad zemou s dopomocou, presun dvanástich ľudí po deviatich malých koberčekoch, trasa v lese medzi stromami s nádobou plnou vody na spoločne natiahnutej celte, nočné hľadanie "vrtuľníka" medzi príšerami a so sáčkom na hlave (samozrejme nad nos :), a rôzne iné súťaže, ktorých počas tábora vôbec nebolo málo.
Rehabilitácia dravcov
Ďalším z hlavných bodov Tuzemáku bolo niečo nové sa naučiť. O našej planéte, o pozitívnych a negatívnych vplyvoch na Zem, o ľudskom tele, o zvieratách... Mali sme aj dobrú prednášku od miestnych lesníkov/ochranárov, ktorí sa dlhé roky venujú ochrane prírody a zveri. Absolvovali sme náučnú exkurziu v Zázrivej v rehabilitačnej stanici pre dravce. Dozvedeli sme sa veľa informácii o vzniku Vesmíru a o postupnom vývine života na Zemi prostredníctvom poldennej súťažnej aktivity. Keďže vôkol nás boli lesy a trávička plná kvetov, mohli sme zopár z nich pomenovať, ovoňať ich a povedať si o ich liečivých účinkoch. Počas všetkých zábavno-poznávacích dní nechýbali ani tvorivé činnosti a dostatok pohybu, ktorý sa striedal s výdatným jedlom od Terezky.
Zem naša každodenná
Z neznámych ľudí sa stali ľudia ochotní si vyjsť v ústrety a byť jeden druhému kamarát. Uvedomili sme si mnoho dôležitých vecí a mnoho sa aj naučili. Po príchode domov som sa vedela zaobísť aj bez horúcej vody, svetla a ešte viac sa vo mne upevnilo vedomie dôležitosti recyklácie a ochrany Zeme. Keby som tieto dni strávila kďekoľvek inde, nemala by som toľko zážitkov z činností, ktoré sa zmestili do dvanástich dní. Už je síce po lete a na tábor len spomínam, ale príjemný pocit mi ostane ešte veľmi dlho. Všetkým zúčastneným Plusákom za tento neobyčajný zážitkový tábor ďakujem a odporúčam akúkoľvek inú akciu s Pluskom každému.
Baša :)
Pozn.: Baša píše o zážitkovom tábore Tu Zemák. Viac fotiek môže nájsť TU .
