Priznám sa, že som predtým nijako zvlášť nevyhľadávala informácie o tom, kde akú akciu alebo výmenu Plusko organizuje až do momentu, kedy som počula o zimnej akcii 32 stupňov Fahrenheita, a o to viac keď prišiel impulz stráviť 10 dní mimo bratislavských ulíc a bytového komfortu. Ja - osoba podnikajúca výstup na Kriváň tak raz za 3 roky (rozumej - nemám doma TeVy, trekové topánky, najnovšiu kolekciu outdoor termo tričiek ZAJO, a už vôbec nie starý ešus), bažiaca po blízkosti techniky, ktorá by ma robila dostupnou hádam aj uprostred hlbokej noci, a plávajúca vo vlnách mestského komfortu - som sa rozhodla prijať výzvu.
V momente rozhoutia to pre mňa znamenalo balíček obsahujúci toto:
dobrodružstvo,
akcia,
život v lese, stane a bez sprchovacieho kútu,
latrína ,
množstvo cudzích ľudí s ruksakom s takou outdoorovou výbavou, za ktorú by ich určite aj Bear Grylls pochválil,
možný útek.
Písala som však "v momente rozhodnutia". Tri týždne po návrate do tých "mojich" ulíc a kvázi štandardných koľají žitia, musím celému svetu povedať, že táto plusácka akcia má pre mňa ďaleko väčší význam, ako pôvodný balíček očakávaní - dokonca by som ho nazvala obrovskou kopou, ktorej by som mohla dať kopec synoným a názvov. Je však veľmi ťažkou úlohou sprostredkovať ju akoukoľvek formou inému človeku. Jednoducho sú to také emócie, ktoré (pri všetkej snahe o čo najtransparentnejšie podanie) sú pocitovo nepretransformovateľné na druhého.
Bez Tabu, inštruktori, účastníci a obsah samotných aktivít mi ponúkli mnoho impulzov, reflexií a podnetov, na základe ktorých som pevne odhodlaná zmeniť svoje doterajšie žitie, upraviť hodnotový rebríček, vidieť a vedieť sa pozerať na veci z rôznych uhlov pohľad a nezacykliť sa. Prostredníctvom "poľného" spôsobu života som posunula hranice svojho komfortu tak ďaleko, až som dospela k celkom triviálnemu zisteniu - len konečne na vlastnej koži - že nič nie je nemožné, všetko je možné (samozrejme ak má človek odhodlanie a chuť). Takisto ako som pred mesiacom povedala "Night Run nedám," alebo jedno ráno pred plusáckou aktivitou:"..nebudem predsa pobehovať po lese celý deň a hrať sa na nejakú červenú krvinku s kyslíkom", tak sa opäť utvrdzujem v zistení, že sme si mierou všetkých vecí.
Možno by som vás mala konečne začať oboznamovať s tým, čo sme také úžasné v tom lese robili - že sme prežili niekoľkohodinovú šľapačku s 10-kilovými batohmi, že nás jedno ráno so šatkami na očiach uniesli autami mimo nášho lesa, že sme museli nájsť a vypitvať pstruhov, aby sme sa vôbec najedli, že sme maľovali ušami a nechali si cez dynamicsy zasahovať do osobnej zóny, že sme simulovali pôrod a zvyšovali pôrodnosť (ale vo všetkej počestnosti behavou aktivitou zameranou na motiváciu, koordináciu, súťaženie a zábavu v jednom), že sme sa naučili jeden druhému dôverovať, keď sme pred polnocou zlaňovali kopec, že sme dobíjali pevnosť Boyard aj zjazdením tobogánu zadkom, že sme postavili prírodnú saunu, že sme...
Menovať to množstvo aktivít, ktorými partia mladých rôznorodých ľudí prešla, by bolo na 4-dielnu ságu o Bez Tabu. Za tú dobu však odporúčam prísť, skúsiť, vidieť a prežiť všetky aktivity na vlastnej koži a najlepšie bez tabu. Asi siedmy deň sme prekresľovali na papier naše zážitky z únosu (ono, inštruktori to volajú výsadok, ale pre mňa to bol ranný únos) v dvoch líniách - ako to vidíme my (účastníci) a ako ľudia, ktorým to reprodukujeme (vy), a presne do druhej línie som iba intuitívne nakreslila veľkú prihlášku na akciu Pluska na rok 2013. Úprimne musím povedať, že mám chuť a som odhodlaná o rok svojich drahocenných 10 dní dovolenky stráviť aj takýmto spôsobom.
Keď sa ma počas rozprávania o tom, čo som zažila v lese, známi a kamaráti následne pýtali, či som za toto všetko zaplatila a prečo vlastne Plusko nezaplatilo mne za tie litre potu, fyzické zničenie, roztrhané tenisky, celodenné behanie, doškriabané nohy, (inak vynikajúcu) poľnú kuchyňu, zistila som, že mať o zážitok viac je vlastne na nezaplatenie.
Týmto chcem pozdraviť všetkých účastníkov zájazdu (inštruktori, účastníci, Effku a v neposlednom rade Julku - zvierací nočný fenomén mošovského Bez Tabu) a poďakovať za možnosť zaplatiť si za to, čo vo mne doznieva dodnes, za všetky impulzy smerujúce k sebareflexii, učeniu sa zodpovednosti voči iným (cudzím) ľuďom, efektivite, otvorenej komunikácii, práci v tíme, koordinácii.
Kamila Kamča Zoľáková
Pozn.: Kamča píše o zážitkovej akcii Bez tabu. Viac fotiek z akcie môžete nájsť v tomto fotoalbume .
