Do mesta, (áno, Hlavného), som prišiel prenedávnom - presny údaj kedy by bol zbytočný....Dostal som sa sem zo Záhoria (tu sa tým chválim nerád, nemám rád čudné pohľady), po tom, ako som dostal "padáka" z domu a pár dní prespal u priateľky. Tu som, popravde, pár dní prežil na ulici, kým som sa nepripojil k pár študentom, v podstate skôr pracujúcim-študentom...
Práca? Skoro nikde, 2 mesiace ani ťuk. A to som nesedel na zadku, ale prešiel snáď tisíc miest a príležitostí. Až nakoniec, našla sa prácička, pre slušného chlapa. Tak nahodiť oblek a ideme....A vlastne, o tom som ani asi nechcel rozprávať.
Popravde, vôbec neviem čo chcem teraz. Nemám žiadny zmysel života, jediný som nedávno stratil (prečo sú baby také svine a podvádzajú? A že chlapi sú svine....). Tak som si povedal, čo teraz? Ale odpoveď nikde....Premýsľam nad otázkou stále. Vstanem, práca, byt, spánok, nič nič, práca (dnes to bude zase tá nudná nočná), byt, spánok, nič nič...a stále dookola. Odpoveď nikde. Tak, snáď mi aspoň niekto poradí....lebo to počúvanie rádia expreees v robote (ešteže po polnoci už ustúpil zvyk opakovať stále skladby dokola), klepkanie si nohou do stola a skúmaním, čo robiť aby nuda nebola, už prestáva byť zábava.
A takisto ma nebaví prať a žehliť si kočele sám a jesť stále to isté (do iného sa nepustím, to by dopadlo zle...). Aspoň, keby sa dalo s niekým niekedy zájsť na kávu či prejsť sa popri dunaji o polnoci....no nič. Vzťah trvak asi rok a pol. Ja, blbec, som bol slepý čo sa deje ani neviem ako dlho za mojím chrbtom. Niekomu chcem venovať všetko čo mám a seba k tomu...avšak, niekto má radšej denno-denné klamstvá na dennom jedálničku. Prechádzam sa popri zlatníctvach, rozmýšlam ktorý s malým briliantíkom sa jej bude páčiť (áno, ten typ ktorý sa použiva na zasnúbenie), nie že by to bolo z mojej strany také súrne, ale keď už mi to naznačovala priamo aj nepriamo....tak som si povedal, že jej to splním. O týždeň nato sa dozviem, čo všetko sa dialo za mojím chrbtom....a tým pádom všetko preč. Bude mi chýbať tá jej štvorročná neťer.a dokonca aj ročná synovec, spomienka na všetko, čo som plánoval dokáže človeku vtisnúť vlhko do očí...
Asi som nemal žiadny zámer (zaťial), možno sa potrebujem len trocha vykecať...
