Mesto Annecy nepredstavuje z geomorfologického hľadiska nič zaujímavé , no leží na rovnomennom jazere, ktoré je tektonického pôvodu, ale na jeho formovaní sa podieľali aj neskoršie erózne a ľadovcové procesy. Francúzske Alpy sú pomerne chudobné na jazerá, čo okrem tektonických príčin spôsobilo aj slabšie zaľadnenie v dôsledku južnejšej polohy a vplyvu stredomorskej klímy. Lac d´Annecy má rozlohu 28 km2, dosahuje hĺbku 64 metrov a jeho severná a južná časť sú oddelené zúženou partiou, ktorá najlepšie dokazuje tektonický pôvod.
Vlastné mesto Annecy je veľmi pekné. Aspoň podľa mňa. Pod hradom sa rozkladá staré mesto, rozložené po oboch stranách kanála vedúceho z jazera. Staré domy majú v spodnej časti "podloubí" (ako sa to povie po slovensky?), na oknách sú drevené okenice a všadeprítomné kvety zdobia všetko, kam sa len dajú kvety zavesiť či posadiť. V novšej časti mesta sú štyri pekné kostoly, pri jazere je krásny park a výletné člny pozývajú návštevníkov na plavbu po jazere.
V starom meste bol práve trh s bohatými možnosťami ochutnávky miestnych údenín a syrov, pulty stánkov sa prehýbali pod ťarchou ovocia, zeleniny, medu a iných dobrôt. Všade bolo plno ľudí, takže si možno dokážete predstaviť, čo nastalo, keď v jednom starom dome vypukol požiar. Hasiči sa horko-ťažko dostali s autami na miesto nešťastia, mestskí policajti zmätkovali a nikto ich nebral vážne. Hasičom sa roztrhla hadica, ktorá vzápätí jedného hasiča oplieskala o chodník a pretože nemal prilbu, tak si rozbil hlavu.
Z Annecy sme sa presunuli do hôr, kde sme mali naplánovanú návštevu Cascades du Hérrison - Ježích vodopádov. To bol druhý z nepochopiteľných názvov, lebo sa mi nepodarilo nájsť sebamenší súvis medzi vodopádmi a ježom. Možno to súvisí so studenou vodou, z ktorej sa vám zježia všetky chlpy na tele.
To sme však už v pohorí Jura, typickom príklade vrásového pohori z treťohôr a vrásy sú tu mimoriadne pravidelné. Ježie vodopády vznikli na mieste, kde povrchový tok zostupuje z nekrasových častí plošiny do kaňonovitého údolia s tektonicko-eróznou genézou. Celkove je tam sedem väčších vodopádov, no cestou natrafíte na menšie vodné skoky a kaskády. Voda preteká zalesneným údolím, na rovnejších miestach sa rozlieva a tvorí tôňky a jazierka. Na fotkách máte štyri najväčšie vodopády, ako sme ich videli počas zostupu.
Noc sme strávili v jazernej oblasti, v ktorej vyniká sedem jazier, no štyri z nich sú koncentrované do pomerne malého územia. Všetky jazerá sa dajú obísť, no najkrajší pohľad na ne je z vrcholu Pic d´Aigle (993 m), pod ktorým sa rozkladajú paralelné antiklinálne a synklinálne údolia, ktoré majú nekrasové a nepriepustné dná, a práve tam vznikli spomínané jazerá.
Ako poslednú lokalitu sme navštívili Cirque de Baume, čo je ukážkové, dokonca trojité cirkovité údolie v severo-západnej časti Jury. Cirky sú údolia so zvislými skalnými stenami, lemovanými na úpätí sutinou, širokým plochým dnom a polkruhovými závermi. Ich pôvod je tektonicko-krasový, ale na ich formovaní sa zúčastnili aj procesy zvetrávania svahov.
Obec Cirque des Messieurs sa nachádza v trojitom cirku, ktorý má zhora podobu trojlístka, no najkrajšie je práve najdlhšie rameno, koré sme si prešli od obce až po záver, kde sú dve jaskyne a pekný penovcový vodopád. Obec je zaujímavá aj opátstvom z 12.- 14. storočia.
Odborný komentár a vysvetlenia vo všetkých častiach seriálu som čerpal z príručky "Přírodní šperky Francie, přehled lokalit" od RNDr. Vlastimila Pilouse.
