Mestečko leží uprostred rozsiahlej jazernej oblasti s asi 200 väčšími či menšími jazerami , takže vytvára krásne výletné miesto nielen pre Viľniusanov, ale aj pre širšie okolie. Z troch strán ho obklopujú jazerá Galves, Totoriškiu a Bernardinu, ktoré sú však poprepájané s ďalšími jazerami. My sme zostali stáť na parkovisku pri jazere Totoriškiu a peši sme sa vybrali po lesnej cestičke do mestečka.
Hlavným lákadlom Trakaia je predovšetkým jeho vodný hrad, postavený na ostrove spojenom mostom s polostrovom, pozdĺž ktorého sa rozkladá mestečko. Silueta hradu sa črtá na obzore už zďaleka a vytvára pôsobivú kulisu pre divákov, ktorí sledujú napríklad aj tento zvláštny druh vodného športu. Netuším, či má aj nejaký oficiálny názov, my sme ho pokrstili na "kajakovú hádzanú", hoci v ňom boli aj prvky basketbalu: dva tímy v kajakoch získavali body vhodením lopty do bránky nad hladinou. Bolo to celkom zaujímavé, najmä osobné súboje, pri ktorých sa pádla ocitli občas až nebezpečne blízko zubov.
Tvrdí sa, že tento hrad je jediný vo východnej Európe, postavený na ostrove. Jeho stavba sa začala niekedy koncom 14. storočia a spočiatku bola skôr akási tvŕdza obohnaná palisádami. Časom sa spevňoval, drevo nahradil kameň a hrad v prvej fáze dokončil začiatkom 15. storočia litovský veľkovojvoda Vytautas, ktorý na hrade aj zomrel. Po jeho smrti sa hrad málo využíval a jeho význam postupne upadal.
V lete 1655, počas neúspešnej vojny proti Rusku a Švédsku, keď kozáci okupovali mesto Trakai, hrad bol čiastočne zničený a s jeho dôkladnou obnovou sa začalo vlastne až od roku 1962, keď sa stal majetkom Historického múzea. Momentálne je hrad síce pekne zrekonštruovaný, no zároveň pôsobí - aspoň na mňa - trochu umelo a moderne. Do areálu hradu sa dostanete po moste, z ktorého sa môžete pokochať nielen pohľadom na hrad, ale aj na jazero a jachty kotviace neďaleko hlavného vchodu do hradu. Jachtu si môžete aj prenajať a povoziť sa po jazere.
Za hlavnou bránou sa nachádza rozľahlé nádvorie, na ktorom bolo v čase našej návštevy pódium, pretože hrad sa využíva na rôzne kultúrne podujatia, ktoré organizuje najmä národná opera a balet. Pôsobí to trochu rušivo, no myšlienka je v podstate dobrá. Z nádvoria sa dostanete do okolitých budov, v ktorých na vás čakajú početné expozície nielen z dejín hradu, ale aj Litvy. Tento kút Európy je pomerne málo známy, takže mnohé informácie a exponáty sú veľmi zaujímavé.
Vlastné bývalé obytné a reprezentatívne priestory hradu nájdete na jeho najvyššom bode, na akomsi návrší za padacím mostom. Po vonkajších ochodziach sa dá prejsť do jednotlivých miestností, v ktorých sú buď ďalšie expozície, alebo rôzne účelové zariadenia využívané napríklad na svadobné obrady. Hoci hrad nie je veľmi veľký, jeho dôkladná prehliadka potrvá aj niekoľko hodín.
Hrad sa dá obísť po celom jeho obvode a takýmto spôsobom získať celkový dojem o jeho stavbe. Cestička vedie po brehu jazera, v ktorom sa dá aj kúpať, prípadne si len tak posedieť na lavičkách. Keď sa vrátite cez most späť do mestečka a odoláte ponukám na člnkovanie alebo jazdu na jachte, dostanete sa na nábrežie posiatom početnými lákadlami na peňaženky návštevníkov. Sú tam kaviarničky, reštaurácie a hlavne stánky so suvenírmi, medzi ktorými prevládajú rôzne ozdoby z jantáru, ktorým sú baltické krajiny známe.
Vlastné mestečko, presnejšie jeho starú časť, tvorí vlastne len jedna dlhá ulica Karaimu, kde od 14. storočia bývali Karaitovia, ktorých tam z Krymu priviedol Vytautas. Slúžili ako strážcovia hradu, obrábali pôdu a preslávili sa aj ako zruční remeselníci a obchodníci. Návštevníkov Trakaia určite zaujmú ich drevené domčeky, ktoré majú väčšinou na priečelí tri okienka. Domčeky sú jednoduché, občas skromne zdobené, no majú svoje čaro.
Na konci ulice Karaimu sa nachádza stará pošta. Tento dom si postavili v roku 1810 dominikánski mnísi ako kláštor, no keď ho v roku 1864 zatvorili, stala sa z neho policajná stanica. V roku 1887 sa tam usídlila pošta a pod týmto názvom je známa dodnes, aj keď tam dnes sídli riaditeľstvo Historického národného parku.
Hneď za poštou sa nachádzajú ruiny tzv. polostrovného hradu, ktorý sa začal stavať v roku 1377. Pôvodne sa tento hrad pýšil štrnástimi obrannými vežami, no ani tie nezabránili tomu, aby bol hrad v roku 1655 zničený. S jeho obnovou si už nikto nedal námahu, takže dnes môžme obdivovať len obvodové múry a sem-tam nejakú vežičku. V areáli hradu si však koncom 18. storočia dominikáni postavili nový kostol a neskôr ho upravili na kláštor, kde dnes sídli správa historického múzea.
V novšej časti mesta určite natrafíte na ortodoxný Kostol Narodenia Svätej matky Božej z 19. storočia. Pôvodne ich bolo v Trakai viac a prvý bol postavený v 14. storočí, keď sa tam vo väčšom počte usadili ruskí obchodníci. Interiér kostola je skromný, ale pekný.
Zaujímavá je aj kenessa, kultová stavba Karaitov, ktorá však bola zatvorená. Veľmi mi to bolo ľúto, lebo niečo podobné sa nevidí na každom kroku. Neďaleko kenessy je aj karaitské národopisné múzeum, v ktorom je možné zoznámiť sa s tradíciami a kultúrou Karaitov.
