Keď premiér učí mužov nerešpektovať ženy
Existujú výroky, nad ktorými sa človek len pousmeje. A potom sú výroky, pri ktorých je potrebné spozornieť. Pretože nie sú len nevkusné. Sú nebezpečné.
Keď predseda vlády verejne vyhlási, že ak muž na prvého mája nemá po boku ženu, ktorú miluje, má pobozkať tú, ktorá je práve pri ňom, nejde o nevinný folklór ani o neškodný humor. Ide o niečo oveľa vážnejšie – o normalizáciu postoja, podľa ktorého je žena jednoducho dostupným objektom mužskej momentálnej nálady.
Súhlas nie je detail. Súhlas je základ civilizovanej spoločnosti.
Európa dnes sprísňuje legislatívu v oblasti sexuálneho násilia práve preto, že sa konečne prestáva tolerovať primitívne zaostalé myslenie, podľa ktorého je ženské „nie“ len nepodstatnou prekážkou. Každý krok smerom k spoločnosti založenej na rešpekte bol vykúpený desaťročiami zápasu.
A potom príde premiér krajiny a jedinou vetou tento zápas zľahčí.
Nie, toto nie je o bozkávaní pod rozkvitnutou čerešňou. Toto je o posolstve. O tom, čo sa mužom hovorí o ženách. A čo sa ženám hovorí o ich vlastnej hodnote. Žena nie je tá, ktorá je práve poruke. Nie je dekoráciou prvomájových osláv ani cenou útechy pre osamelého muža. Je autonómnou bytosťou, ktorá rozhoduje o svojom tele, svojom priestore a svojich hraniciach.
Slová verejných činiteľov majú váhu. Formujú kultúru, posúvajú hranice prijateľného a dávajú signál, čo je v spoločnosti normálne. Ak sa z tribúny ozýva, že žena je k dispozícii tomu, kto si ju práve vyhliadne, je to signál mimoriadne nebezpečný.
Takto nezačína romantika. Takto sa začína erózia rešpektu!
Štátnik by mal spoločnosť kultivovať, nie ju vracať do čias, keď sa ženský súhlas považoval za nepodstatný detail. Ak dovolíme, aby sa z neúcty stal folklór a z obťažovania politický humor, stratíme oveľa viac než len úroveň verejnej diskusie.
Stratíme schopnosť chrániť dôstojnosť!
A to je cena, ktorú si žiadna moderná spoločnosť nemôže dovoliť.
