"Chváľ viac dobrý charakter bez vzdelania, ako vzdelanie bez charakteru." - Leonardo Da Vinci. Na Slovensku to vždy bolo viac o dobrých charakteroch ako o dobrých vzdelancoch. Dobrých ľudí sme mali všade neúrekom. No odkedy sa bezcharakterní začali vzdelávať a začali utláčať tých charakterných, začala sa na Slovensku strácať radosť, porozumenie a tolerancia. Vzdelávanie, získavanie vedomostí a kompetencií by nemalo byť nástrojom k vykorisťovaniu a zneužívaniu, ale cestou k všeobecnému rozhľadu, otvorenej mysli, pokoju v duši a plnohodnotnému životu. Čítajme veľa a píšme ešte viac - je to jediná cesta k vyslobodeniu sa z otroctva, k autentickému životu a predovšetkým k pravdivosti. Zoznam autorových rubrík: Spoločnosť, Listy jednej ženy
Slovenské zdravotníctvo sa rúti plnou parou vpred priamo do katastrofy. Kompetentní ignorujú obrovský ľadovec krízy, ktorý máme pred sebou, a namiesto reálnych reforiem nám ponúkajú len nefunkčné divadlo pre kamery.
Máme hotový kľúč od lepšej krajiny a nechceme ho použiť. Radšej si nájdeme výhovorku a čakáme na vhodnú dobu, ktorá nikdy sama nepríde.
Je skracovanie štúdia skutočnou pomocou pre slovenské zdravotníctvo, alebo len obchádzaním hlbších systémových chýb? Text otvára otázku, prečo namiesto profesionalizácie personálu uprednostňujeme provizórne riešenia.
Svoj podiel viny si nesieme všetci. Páchateľ, mlčiaci sused i nečinný úradník. Kým budeme mlčať, slzy detí budú navždy zaťažené našou kolektívnou vinou.
Zatiaľ čo premiéra by si na kľúčenku, tričko či šálku nikto nedal, po jeho dvojičke z Ameriky bude obrovský dopyt.
Verejné navádzanie k neúcte voči ženám nie je humor, ale nebezpečný spoločenský precedens. Prestaňme normalizovať správanie, ktoré v realite dehonestuje ženy a ich vlastnú dôstojnosť.
Naozaj si myslíme, že nátlakom a urážkami niekoho prevychováme? Skutočná zmena nezačína pískaním majority, ale priznaním, že dôstojnosť je podmienkou, nie odmenou za dobré správanie.
Kým vo vyspelých krajinách influenceri ovplyvňujú tak maximálne imidž adolescentov a výber opaľovacích krémov - u nás diktujú politické dianie a budúcnosť štátu. Správu vecí verejných prevzali dvorní pajáci a plastikové bábiky?
Keď pravda prekáža systému, alebo ako sa často v organizáciách nerieši problém, ale človek, ktorý má odvahu naň upozorniť.
Prečo na Slovensku kvetináče potrebujú reťaz a ľudia alibi? Diagnóza krajiny, kde strach a podozrievanie zabíjajú tvorbu.
Umelá inteligencia má byť svetlom poznania. Ruky pyromanov ju menia na zbraň, ktorá vypaľuje pravdu aj ľudské životy.
Zneužívanie autority má tichý scenár: obdiv, závislosť, manipulácia. A často sa začína tam, kde čakáme dôveru.
Ako si zachovať tvár v dobe, ktorá stráca kompas? Pozri sa do zrkadla dejín, kde pravda nepotrebuje kričať, aby vyhrala.
Pod maskou tradícií sa skrýva tichá selekcia. Sme krajinou bábkového divadla, kde inklúzia zomiera a svedomie mlčí.
Slobodne si za vodcov volíme dravých vlkov – v naivnej viere, že budú hrýzť len tých druhých?
Aj ten najlepší pokrm – servírovaný na náhrobku, môže stratiť chuť – rovnako ako dobré slovo v nevhodnom obale.
Nastaviť zrkadlo je nebezpečné. Nie preto, že klame, ale preto že ukazuje viac, než sme práve pripravení vidieť.
V čase vianočnej hystérie a rýchlych súdov stačí málo, aby sme človeka prestali vidieť. Pokoj nefunguje. Hnev áno.
Zatiaľ čo ovca žuje karafiáty, dobré seno zostáva druhému. Dokáže uvidieť skutočnú hodnotu, alebo len koterec ilúzií?
