„Z osady do siedmeho neba!“ — kričí titulok. „Má IQ 115!“ — akoby to bolo na Nobelovu cenu. Televízia vyrobí reláciu, celá krajina sleduje, diváci udivene pozerajú. Píšeme o tom úplne všetci a úplne všade.
Ale prečo vlastne?
Preto, že rómsky chlapec vie písať bez chýb? Preto, že má záľubu v meteorológii? Lebo jeho inteligencia z unimobunky prekvapila niekoho, kto sa narodil v panelákovom byte?
Nikolas Čikala zo Svinie nie je zázrak. Je len normálny, šikovný, bystrý chlapec, ktorý by nikoho nezaujal, keby pochádzal z Lamača. Ale keďže je z osady, Slovensko z neho urobilo senzáciu. A tým vlastne len priznalo, že verí, že ľudia ako on sú výnimka, nie pravidlo.
Dieťa, ktoré sa s nálepkou už narodí
Na Slovensku sa deti z osád testujú ešte skôr, než si stihnú obuť prezuvky. „Špeciálna škola“, „osobitná škola“ – znie to pekne, odborne, starostlivo. V preklade: miesto, kde ich môžeme skryť, aby nerušili priemer – našich priemerných detí. Systém ich učí, že sú iní. A spoločnosť sa tvári, že im tým pomáha.
Lenže to nie je pomoc. To je spoločenský odpis. Sociálna gilotína.
Nikolas mal šťastie. Väčšina ostatných detí má len odporúčanie na ďalší projekt. A keby mu štát doprial normálnu školu, dnes by mal prácu, ktorá by ho bavila, platil by dane, učil naše deti, alebo by ako sociálny pracovník pomáhal svojim v osade. Bol by možno mostom medzi dvoma svetmi — nie reláciou na sobotu večer.
Systém, ktorý vyrába závislosť
Zoberte dieťa, zatvorte ho do špeciálnej školy a sledujte, čo sa stane. Z človeka s potenciálom sa stane „klient“. Z talentu dávkový prípad. A keď sa zrúti, zaplatíme mu lieky. Keď sa zúfalstvo premení na kriminalitu, zaplatíme mu políciu. A keď niekto navrhne zmenu, zvoláme konferenciu – a vymyslíme ďalší projekt.
Toto nie je sociálna politika. Toto je dokonalý kruh závislosti, ktorý si štát sám navrhol, vytvoril aj certifikoval.
Taliansko to pochopilo pred päťdesiatimi rokmi
V Taliansku zrušili špeciálne školy v roku 1977. Zákonom. Nie odporúčaním. Zákon 517/1977 prikazuje, že každé dieťa patrí do bežnej triedy. Nie podľa pôvodu, ale podľa princípu rovnosti.
A ak by niekto tvrdil, že to nejde, že „učiteľ nemá čas“, že „ostatné deti trpia“ – v Taliansku by bol pred disciplinárnou komisiou. Porušenie inkluzívneho zákona by bolo škandálom, nie poznámkou v pedagogickom denníku.
Zákon 68/1999 prikazuje v Taliansku všetkým firmám zamestnávať ľudí so znevýhodnením. Nie z ľútosti, ale preto, že spoločnosť stojí na rovnosti šancí. A výsledok?
V sociálnych podnikoch tam pracuje vyše jeden a pol milióna ľudí – s rôznym vzdelaním, zdravotným stavom, pôvodom. Nie sú v systéme „ochrany“, sú v systéme ekonomiky.
Slovensko: krajina projektov, nie výsledkov
U nás idú milióny do „rekvalifikácií“, „aktivačných prác“ a „programov pre marginalizovaných“. Výstup?
Fotka na web, správa pre Brusel a ďalší seminár o tom, „čo by sa dalo“.
Koľko ľudí má po roku trvalú prácu? Nikto nevie.
Koľko detí z osobitných škôl sa dostalo na strednú? Nikto netuší.
Koľko mladých Rómov dnes pracuje v profesii, ktorú vyštudovali? Ticho.
Slovensko si svoje vlastné zlyhania štatisticky nevedie. A ak ich teda nevidíme, zrejme sa nedejú.
Nie charita, ale spravodlivosť
Nie je to o dobrote. Je to o férovosti. Rovné šance neznamenajú, že niekto niekomu „pomáha“. Znamenajú, že konečne prestávame niekomu brániť. Slovensko nepotrebuje viac projektov. Potrebuje odvahu:
Zrušiť segregáciu detí, ktorým dávame nálepky namiesto šancí.
Zaviesť asistentov učiteľov do všetkých škôl, nie osobitné triedy.
Sledovať, koľko ľudí sa už po pár rokoch uživí samo a bez dávok.
Hľadať lídrov z rómskych komunít a dať im hlas.
Nikolas nie je hrdinom preto, že si naštudoval fungovanie búrky, ale preto, že prežil tie, ktoré mu spôsobil systém.
A to je možno tá najväčšia búrka, ktorú kedy Nikolas ulovil. Nikolas nie je výnimka. Je len dôkaz, že Slovensko by mohlo mať stovky Nikolasov, keby sa konečne prestalo báť nevyhnutnej zmeny a prestalo hľadať trápne výhovorky.
Zdroje:
V Taliansku podľa portálu Euricse „Social Economy in Italy“: sociálna ekonomika zahŕňa viac ako 398 000 organizácií, ktoré zamestnávajú viac ako 1,5 milióna ľudí. euricse.eu+2OpenEdition Journals+2
Zákon o inklúzii v Taliansku: Law 517/1977 zrušil špeciálne školy („special schools“) a podporil plnú inklúziu detí so znevýhodnením v bežných triedach. european-agency.org+1
Ďalšie štúdie hovoria, že školská inklúzia v Taliansku je zákonom zakotvená a že proces fungovania inklúzie má svoje výzvy, avšak systémový rámec je prítomný. ERIC+1
