Aký to vlastne človek musí mať charakter, keď sa chce dať na politiku? Aký typ ľudí má tú potrebu, či túžbu po nadvláde, moci, nadradenosti či sláve. Aká povaha, aké predpoklady by mal spĺňať, aké preddispozície? Je vôbec možné aby o politiku mali záujem seriózni ľudia? Myslím že áno. Nájdu sa aj takí. Lenže kde? Aj ten jeden dobrý a čestný čo sa tam občas objaví odíde pod tlakom tých opačne nastavených?
Existuje teda vôbec ideál "politiky"? Máme to v politike nastavené ako sme si vedeli nastaviť ideál krásy? Ideálnu modelku si vieme predstaviť všetci, ideálneho politika asi nikto. Rozumiem, u politika nejde o zovňajšok, ale o čo teda ide? Čo musí mať? Zlatú vaňu a zlaté zuby? Či zlaté srdce a zlaté ruky? Aké kvality by mal mať?
Aspoň sa nad tým zamyslime. V ríši zvierat si za lídrov volia tých najzdatnejších, najodvážnejších a najmúdrejších jedincov. Človek si volí zástupcu vlastnej ríše podľa akého kľúča prosím?
Kedysi to čo je krásne a škaredé, čo je dobré a zlé, či správne alebo nesprávne - bolo akési zrozumiteľnejšie. Dnes aj umelé je krásne, nekvalitné vraj dobré a kradnutie sa stalo právne aj správne. Asi sme sa cestou poznania stratili. Súhlasíme s umelým, nekvalitným a ukradnutým? Ak nesúhlasíme, mali by sme teda prestať prikyvovať ako čínska mačka šťastia. Nechce sa nám oponovať, rezignovali sme? Strácame vlastný názor?
Vycvičili si nás skvele, len čo je pravda. Múdro pôsobili, tak sme počúvali. Škoda je len, že tú svoju múdrosť mnohí využívajú pre blaho vlastné a nie blaho národa.
Kedysi sa posielal študovať ten fyzicky najslabší jedinec v rodine, nebol predsa "vhodný" na iné. No jeho vzdelanie na ktoré sa všetci skladali, malo slúžiť všetkým. Vzdelanie bolo úžitkom pre celú rodinu, komunitu aj národ. Niečo sa evidentne zmenilo. Vzdelaní zabudli na prísahy. A akosi veľmi rýchlo.
Koho sme si zvolili, toho máme.
To dnes tiež často čítame a počujeme z každej strany. Veď áno, ale tá väčšina asi nevedela čo robí. A ak aj možno vedela čo robí, považovala to za menšie zlo. Pripomína mi to epizódu Fantozziho pred voľbami. Aj on sa snažil zodpovedne voliť... a ako to dopadlo. Ale to ako na tom sme už vieme. Ale ako z toho von?
Keď my sme viac tí, ktorí radi ponadávame v nedeľu poobede u zarosenej desiatky, prípadne to zanalyzujeme v piatok poobede s kaderníčkou, no tam to začína aj končí. Keby sme však mali ísť do konfrontácie z očí do očí, skryjeme sa takmer všetci naspäť niekde do ulity.
Príde mi výstižné prirovnanie premiéra k zemepánovi. My voliči, sme sa stali poddanými a musíme orať na pánskom. Dokedy však budeme nútení pozerať sa na milosťpána v zlatej vani a jeho usmievavé dvorné dámy, dvorných radcov, šaška a kráľa hrajúceho hymnu na fujare, predsa vieme. Zemepánov si však kedysi predkovia len tak jednoducho vybrať nemohli, len tak ľahko ani vymeniť nemohli. Boli od nich závislí. Naši zemepáni podliehajú zákonom stanovenému volebnému obdobiu. Niet sa predsa čoho obávať. Má to lehotu splatnosti. Otázne je, koho si zvolíme potom? Poučili sme sa? Zmeníme kritéria castingov?
2027 je prakticky za dverami. Veď už len dva krát pôjdeme na letnú dovolenku na splátky, niekam kde si môžme ísť pozrieť čo všetko doma nemáme a chceli by sme, len dva krát budeme zháňať stále drahšie a stále nemodernejšie salónky, za ktoré platíme stále vyššiu daň na radosť zemepánovi a potom tu budú predsa opäť voľby.
Nesnažíme sa a nesústredíme sa až príliš na to, čo tu máme teraz a nezabúdame na to, že prakticky už o dva roky budeme mať osud našej krajiny opäť v rukách a my opäť nebudeme vedieť koho voliť a zase to bude len nejaké menšie zlo?
Dobrých politikov si treba vychovať, vypestovať, vytvoriť, vyprodukovať. Pohnevaný polarizovaný národ, nerobí iné ako produkuje pohnevaných polarizovaných politikov. A čo tak sa prestať hnevať a snažiť sa sústrediť na to čo môžme potom. Teraz už toho moc aj tak nenarobíme. Či sa priečiť budeme či nie, tak narcistický tandem Trump - Musk si aj tak budú robiť čo chcú. To je na dlhú a nudnú diskusiu. To neriešme. Riešme nás, tu a teraz. No to, ako si budeme žiť my tu, v našej malej krajine uprostred toho všetkého je naozaj len na nás.
To akých si vychováme budúcich zemepánov je na nás.
Mladá práve dospievajúca generácia je našou nádejou. My sami sme si ešte nádejou. Z rádov našich ratolestí môžu byť raz dobrí politici dobrého štátu. Neznechucujme im obraz o politike. Je to ako to je, ale nezhoršujme to viac ako je nevyhnutné. Nekazme im budúcnosť neustálym poukazovaním na to všetko čo sa pokazilo, kazí a môže kaziť. Ukážme im, že budúcnosť bude taká akú si ju vytvoríme. Buďme my zmenou ktorú chceme.
