Na Slovensku sa zasa raz hrá veľká hra. Nie v kasíne, ale v parlamente. Rokuje sa o hazarde. O peniazoch, ktoré majú pritiecť do rozpočtu. Zvýšia sa odvody, štát zarobí. TIPOS bude môcť prevziať kasína.
Super, nie? Štát sa stane hráčom.
Lenže... hazard nie je len o výhre. Hazard je o tom, že niekto raz vyhrá a stovky prehrávajú každý deň – svoje peniaze, rodinu, nervy, zdravie. A my ako spoločnosť tomu musíme prizerať. Nie preto, že by sme chceli, ale preto, že nám chýba edukácia.
Úplná, absolútna, bolestne viditeľná postrádajúca edukácia.
Kto chce, nech hrá. Ja nehovorím, že sa nemá hrať. Hra je súčasť človeka, radosti, šťastia, rizika. Už z pieskoviska. Ale hra má mať pravidlá. A hráč má mať vedomie – čo robí, prečo, a kde je jeho hranica.
Na Slovensku však neexistuje systém, ktorý by ľudí učil chápať následky. Hazard sa tu nerieši ako otázka duševného zdravia, ale ako zdroj príjmu.
Krátkodobý zisk, dlhodobá strata
Na jednej strane štát získa 100€ z hazardu. Na strane druhej ten istý človek onedlho skončí v systéme sociálnej pomoci, s rozvodom, exekúciou, možno v psychiatrickej liečebni. ...a spoločnosť to bude stáť desaťtisíc.
Skvelý ťah. Made in Slovakia.
V Taliansku automaty patria do antikvariátu. Žijem v Taliansku. Tu hazard existuje, ale je kultúrne ukotvený. Herne v centre miest nevidno, automaty sú prepojené so štátom, kontrolované, obmedzené. Zodpovedné hranie je téma, ktorá sa učí, téma za ktorú sa nehanbia.
Kto sa chce hrať, hrá. Ale systém vie, kde sú hranice.
U nás?
Hazard sa tvári ako zábava, no v skutočnosti je to najtichší sociálny experiment na tých najzraniteľnejších. Nie tí bohatí hrajú o prežitie – ale tí, ktorým systém nikdy nedal šancu vyhrať.
Hazard nie o peniazoch, ale o životoch - je príliš veľký hazard.
Skvelý ťah.
Made in Slovakia.
