Bolo to už dávno, veľmi dávno ešte na strednej škole pred 14 rokmi. Pochádzam z dediny zo stredného Slovenska. Tam som chodila na základnú školu. Bola som vynikajúcou študentkou, preto sa rodičia rozhodli, že na strednú školu, gymnázium pôjdem do Košíc. Predsa sú tam lepšie školy, viac možností po skončení strednej a neskoršie vysokej školy, univerzity. Nebola som nadšená, nechcela som opustiť náš dom, v ktorom som prežila to najlepšie a najkrajšie detstvo. Mladšia sestra síce bola rada, že bude mať izbu len pre seba, ona sa tešila najviac. Leto bolo fantastické, mala som veľa času na kamarátky, na oddych. Pomaly, ale isto sa blížil september. Posledný augustový týždeň som všetko prichystala do školy, na gymnázium, kde som bola bez problémov prijatá. V nedeľu ráno som sa rozlúčila so starými rodičmi, kamarátmi a kamarátkami. S rodičmi a so sestrou sme sa vybrali do Košíc. Auto bolo plné mojich vecí. Bola som neskutočne smutná, rozmýšľala som nad tým, čo bude, keď ma nechajú na internáte. Budú tam spolubývajúce, ale predsa budem sama, opustená. Vôbec som sa netešila ani na nové mesto, ani na internát, ani na nič. Chcela som byť doma s rodičmi. Čakalo ma niečo nepoznané, neznáme, bála som sa. Vtedy som ešte netušila, že na ďalší septembrový deň bude osudový.
27. aug 2013 o 16:21
(upravené 27. aug 2013 o 17:11)
Páči sa: 0x
Prečítané: 95x
Môj príbeh a naša láska
Neviem ako a kde mám začať. Rozhodla som sa Vám napísať náš príbeh, príbeh našej lásky. Dúfam, že budete tolerantní, lebo som začiatočníčka, neviem ako sa to robí, ako sa píše blog. V každom prípade to bude zábavné, miestami vážne, ale celé moje, naše. Tak príjemné čítanie.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)