Marek asi nie je iné dieťa. Narodil sa v azylovom dome pre opustené matky. Jeho mama sa ho bála, nevedela ako sa oňho postarať, nevedela ako ho kŕmiť, hojdať, rozprávať sa s ním, mať ho rada. Nevedela, lebo to nikdy nezažila. Vyrástla v detskom domove a bola "sama na celom svete", až kým sa nenarodil Marek. Teraz sú už "sami na celom svete" spolu.
Dnes je to presne rok. A Marek nedostal tortu so sviečkou, hŕbu darčekov ani kopu jasajúcich rodinných príslušníkov. Dokonca ani ten jeden jediný človek, ktorý dnes mal byť s ním, tam nebol.
Ale Marek to napriek všetkým nepriaznivým okolnostiam, ktoré sa mu od začiatku snažia zabrániť byť šťastným človekom, nevzdal. Odkedy vie, odvtedy sa usmieva najviac ako sa dá na všetkých okolo seba. Plače tak málo ako len môže a bojuje. Na dvanásťmesačného človiečika sa až príliš obdivuhodne snaží vyhrať nad všetkým a všetkými, ktorí sa snažia zničiť aj ten kúsok šťastia, ktorý má. Hoci je to komplikované a náročné, nevzdáva sa...stále sa usmieva a teší.
Možno by stálo za to, trochu sa inšpirovať.
