terézia podolanová
O človeku...ako bolo všetko inak
Človek kráčal poľnou cestou.
"Počasie je také, aké si ho urobíš." (D. Ondrušek)A práve preto môže byť aj ten najhorší deň krásny alebo aj najkrajší deň úplne nanič. Treba si len vybrať. Zoznam autorových rubrík: Naozaj..., Hory, lesy (foto), Hmmm..., O človeku..., Súkromné, Nezaradené
Človek vybral z police malú zaprášenú knihu. Otvoril ju práve, keď líška hovorila...
Človek po rokoch putovania spozoroval zaujímavú skutočnosť. Na zemi žijú Malí a Veľkí ľudia.
Žili vedľa seba, v susedných domoch. Človek a jeho Priateľ. Človek bol často smutný, mal kopu problémov - ako hovorieval. Každú chvíľu potreboval Priateľovu pomoc. Očakával, že Priateľ mu pomôže s riešením všetkých problémov, že príde vždy hneď, ako ho zavolá, že musí reagovať na každé jeho zastonanie a vzdych.
Raz ráno sa človek rozhodol, že už má toho dosť. Jeho snaha nikam neviedla, ponuky na zlepšenie situácie boli zamietnuté a ignorované, všetko vysvetľovanie a presviedčanie bolo zbytočné. Situácia bola beznádejná a navyše vedel, že problém nerieši správne. A potom zistil, že napriek všetkej snahe, prebdeným nociam, pokusom o zmierenie...ho aj tak nemá rád. Vtedy sa človek nahneval a povedal si, že už stačilo. Už nijaký pokus o pomoc, už nič. Lebo vedel, ako to skončí.
Uprostred malej horskej dediny stál drevený domček.