
Priateľ Človeku rád pomáhal. Vždy urobil, čo bolo v jeho silách, mal Človeka rád. Mrzela ho len jedna vec. Človek čakal a predpokladal, že Priateľ bude vždy stáť pri ňom, no zabudol na dôležitú vec. Zabudol, že Priateľ by tiež niekedy mohol byť smutný alebo by ho mohlo niečo trápiť. Akosi nepredpokladal, že by tiež niekedy potreboval pomôcť. Hneval sa, ak sa Priateľ neozval hneď, ako ho zavolal. Nevšimol si však, že to bolo preto, lebo Priateľ už nevládal, niečo ho trápilo a práve potreboval skôr objatie ako výčitku.
Občas by bolo potrebné otvoriť oči a pozrieť sa trochu ďalej - na svojich priateľov. Možno pre zmenu potrebujú pomôcť, povzbudiť a objať oni.