A tak, ako ľudia sú rôzni, aj žirafy majúrozdielne povahy. Žofia bola odmalička príliš nenápadná,príliš prispôsobivá a príliš ticho. Vždyrobila to, čo bolo treba urobiť. Alebo skôr to, čo malurobiť niekto iný. Ostatné žirafy si na to rýchlozvykli. Všetkým to vyhovovalo, lebo Žofia im nikdyneodporovala. Nikdy sa sama nesnažila presadiť, urobila „špinavú“robotu za iných, stála vždy vzadu a uznanie siodniesol niekto iný.
Ale Žofia začala dospievať a rozhodlasa zmeniť spôsob svojho reagovania. Zistila, že to celénie je celkom najlepší štýl života. Veľmi sasnažila a hoci to bolo ťažké, postupne sa naučila povedaťsvoj názor a vyjadriť svoje myšlienky a pocity nahlas,nechcela už robiť sluhu ostatným žirafám. Chcela prekročiť svoj tieň, byť iná ako ju videli ostatní, ale...nikto si to nevšimol.
Pre všetkých bola stále len toumalou, tichou, vždy ochotnou Žofiou. Nikto od nej nič inénečakal. Nikto nečakal, že by sa časom mohla zmeniť, že by todokázala. Nikto si nevšimol, že je iná, lebo niktonič také nečakal a bolo by to príliš veľképrekvapenie. Snažila sa ich presvedčiť, ale zbytočne. Po čase toŽofia vzdala. Bez očakávania zmeny od ostatnýchstratila silu a chuť niečo na sebe zmeniť. Zostala smutnou,tichou, malou žirafou.... Len preto, že nikto nič iné odnej ani nikdy nečakal.
A pritom stačilo tak málo...kúsokdôvery a ochotné, otvorené srdce, pripravené prijať zmenu.
