A šofér. Človek, ktorý vstával možno skôr ako ostatní pondelkoví cestujúci. Človek, ktorý často už spomínaný výraz nahodí dvojnásobne. Čím prispieva k všeobecne "dobrej" nálade. Ale...existujú výnimky. Šofér pozrie do zrkadla nad hlavou a povzbudený množstvom "šťastných" tvárí sa rozhodne konať. Veď úsmev je vysoko toxický a nákazlivý aj pre takých imúnnych ľudí ako sú pondelkoví cestujúci. Ako bonus pridá niekoľko príjemných a veselých poznámok na adresu okolonatlačených. Vzduch okolo neho je hneď dýchateľnejší. V priebehu niekoľkých minút sa mu podarí "nakaziť" polovicu autobusu. A nákazlivá radosť sa šíri ďalej.
Treba len dúfať, že sa táto šťastná choroba neudrží len medzi plechmi autobusu a dostane sa aj von. Treba veriť, že aspoň niektorí z nakazených nezabudnú, že ju majú prenášať ďalej. Treba sa modliť, aby bolo takých šoférov, ľudí, viac.
Treba sa pridať...hneď!
