Malo by sa diskutovať aj o zmene postavenia poslancov NR SR a to podľa osvedčeného švajčiarskeho modelu. To by maximálne prospelo k ozdraveniu slovenského parlamentarizmu. Členovia parlamentu vo Švajčiarsku totiž nie sú platení za mandát, sú len odškodňovaní za parlamentnú činnosť (parlament zasadá štyrikrát ročne na trojtýždňovom verejnom rokovaní) podľa pevného tarifu. Ostávajú v pôvodnom zamestnaní a tým majú ako neprofesionálni politici oveľa bližšie k problémom občanov, keďže ostali jednými z nich. V takomto systéme sa poslancami stávajú len spoľahliví ľudia, ktorí sa preukázateľne osvedčili na obecnej a kantonálnej (zrovnateľné s VÚC) úrovni, alebo v inej sfére verejného života (napr. ako priemyselní manažéri, osobnosti vedy, umenia a pod.). Systém navyše umožňuje, že neprofesionálni poslanci môžu do rokovaní vnášať znalosti získané z predchádzajúcej úspešnej praxe.
Švajčiari sami tvrdia, že nebezpečenstvo vzniku nejakej kasty politikov u nich prakticky neexistuje. V krajine nevládne žiadna koalícia ani opozícia. Švajčiari majú konkordanciu, čiže každá väčšia strana má právo i morálnu povinnosť ponúknuť do vlády čo najlepšieho ministra. Politické strany nedostávajú žiadne príspevky od štátu! A na uživenie ich štátu (v ktorom politici nekradnú) postačuje 8 %-ná DPH.
Švajčiarsky zázrak je aj to, že hoci Švajčiarsko nemá takmer žiadne suroviny je to jedna z najlepšie prosperujúcich krajín sveta. Ďalším divom je, že aj ľudia žijúci v tejto krajine majú rôzne jazyky (nemčina, francúzština, taliančina a ďalšie), rôzne náboženstvá a aj rôznu kultúru (nemeckú, francúzsku a taliansku) a v tejto krajine neexistujú vnútorné konflikty. To všetko je výsledok osobitného systému štátnej správy, ktorý je pre občanov hlavným stmelujícím prvkom.
Pozrime sa na Slovensko.
Pravý opak sa totiž deje od vyhlásenia samostatnosti republiky na Slovensku. Slušnú politiku pre ľudí tu nahradil len neskrotný biznis a to za akúkoľvek cenu. Dostať sa do vysokej politiky znamená pre mnohých politikov (česť výnimkám) aj pomerne rýchle zbohatnutie, samozrejme na úkor celej spoločnosti. Peniaze takto vytlačili akékoľvek hodnoty, morálku a etiku v tzv. elite národa, ktorá ho vraj zastupuje a má byť preto aj vzorom pre celý národ. Tento stav trvá žiaľ už 20 rokov!
Po zhliadnutí nedávneho pozoruhodného prejavu primátora Trenčína Richarda Rybníčka (Slovensko potrebuje menej ministerstiev, ...), k štrajkujúcim študentom, ma okamžite napadol ten skvelý politický system Švajčiarska, ako jeden model pre tiež malé Slovensko.
Veď pre 8 miliónov obyvateľov Švajčiarska stačí 7 (slovom sedem) ministrov, pričom jeden z nich striedavo zastáva, po dobu jedného roka, aj funkciu prezidenta. Členovia vlády nie sú osoby chránené pred verejnosťou. Je celkom normálne, že ich stretnete v električke alebo autobuse. Ak chcete, môžete ich bez prekážok osloviť. Proste výborný systém. Dokážete si také niečo predstaviť v budúcnosti na Slovensku?
Ale malé, 5-miliónové Slovensko má ministrov skoro raz toľko, teda presne 13 + najnovšie pribudlo kreslo podpredsedu vlády pre investície? To je teda unikátna vládna funkcia, ktorú pre priateľa vymyslel premiér! Niečo podobné by človek asi dlho hľadal v jednej členskej krajine EÚ. Ešte možno nak v korupčnom Grécku.
Pán primátor Rybníček v prejave výborne zhodnotil situáciu, Slovensko je asi najbohatší štát v Európe, keď má takú neefektívnu, rozbujnenú štátnu a verejnú správu. Potrebuje, povedané počítačovou rečou, konečne reštart!
Ako model kvalitne fungujúceho štátu si skutočne treba zobrať za príklad Švajčiarsko, ktoré má naopak veľmi efektívnu štátnu správu. O priamej demokracii a podieľaní sa občanov na správe krajiny už ani nehovoriac. V žiadnej inej krajine na svete neexistuje na národnej úrovni také priame rozhodovanie celého národa. Je to skutočne vzor štátu s najsilnejšími samosprávnymi prvkami tohto demokratického spôsobu vládnutia a vďaka tomu, Švajčiarska konfederácia existuje už viac ako 600 rokov. Vo Švajčiarsku občan rozhoduje o miestnej, kantonálnej aj celoštátnej politike. Suverénni švajčiarski občania sú teda skutočnými vlastníkmi svojho štátu. Na Slovensku netreba vymýšľať žiadny nový smer.
Na margo ešte citát pána Čaploviča pri jeho návšteve vo Švajčiarsku: "Podľa môjho názoru najčistejšia a najlepšia je práve priama demokracia, lebo politik vtedy často rozhoduje o veciach veľmi kvalifikovane, keďže to robí v záujme občanov a väčšina občanov jeho konanie podporuje". To bolo v septembri 2008 a pán Čaplovič bol v tom čase podpredsedom slovenskej vlády za stranu SMER.
Príklad Švajčiarska môže teda v mnohom slúžiť inšpiratívne pre budovanie demokratického Slovenska. Zreteľný postupný pokles významu politických strán vedie k prirodzenému posilneniu pozície samospráv, ktorej fungovaniu voliči viac rozumejú a jej predstaviteľov majú pod bezprostrednejším dohľadom.
Preto by sa slovenský národ mal konečne prebrať z letargie a pasivity, keď sa jedná o veci verejné. Tu treba apelovať aj na dosť apolitickú mládež, ktorá bude neskôr znášať všetky následky súčasnej politickej a ekonomickej moci a ich, často zlých, rozhodnutí. Je potrebné sa viac angažovať v politike a správe vecí verejných, aby práve mladá generácia bola v stave nahradiť všetkých do- a presluhujúcich politikov. Veď práve hodnoty ako je sloboda, demokracia a právny štát si vyžadujú maximálnu osobnú angažovanosť každého jedného občana.
Po tých dlhých rokoch nezodpovedného drancovania krajiny Slovensku teda asi nezostáva príliš veľa času na nápravu. V opačnom prípade to asi s tou peknou krajinou pod Tatrami nedopadne práve najlepšie. Neurobiť zásadné zmeny vo fungovaní krajiny by bola nenapraviteľná historická chyba na budúcich generáciách!
Občania urobte s tej peknej krajiny v srdci Európy postupne také druhé Švajčiarsko. Veď na Slovensku sa už pri jeho zrode proklamovalo, že sa stane akýmsi druhým Švajčiarskom.
Keď to bude (nová) väčšina z vás chcieť, tak to môže aj dokázať!
Takže Slovenky a Slováci, ako sa tak pekne spieva aj vo vašej hymne "To Slovensko naše
posiaľ tvrdo spalo. Ale blesky hromu vzbudzujú ho k tomu, aby sa prebralo". Je na to už navyšší čas.
