Smer svojou väčšinou ešte odklonil rokovanie o kauze SPP na noc a cez deň pokračovala bežná schôdza parlamentu. To čo nasledovalo potom, si človek poznajúci naozajstné demokratické parlamenty nedokáže predstaviť ani len vo sne. Nočná potýčka medzi poslancami Smeru a OĽaNO čiastočne zatienila na väčšinu dňa hlavnú tému mimoriadnej schôdze parlamentu - prevzatie akcií stratového SPP štátom (teda občanmi) a s toho dôvodu opozíciou navrhované odvolanie premiéra. Ide o skutočne skvelý obchod, ale pre určite nie pre daňových poplatníkov. Podrobne je objasnený aj tu.
Živého premiéra v parlamente nahradil aspoň papierový
Poslanci aj novinári sa v parlamente presvedčili, že z viacerých poslancov Smeru bolo v parlamente cítiť alkohol. Predseda parlamentu na to ale povedal, že je to individuálna vec každého. Poslanci vraj môžu piť, rokovací poriadok im nič také nezakazuje... Nie sú totiž klasickí zamestnanci. Po rokovacej sále parlamentu sa potom potulovali opití a nanajvýš agresívní poslanci. To je podľa ich najvyššieho šéfa úplne v poriadku. Mieru slušnosti prekročili najmä paškové vyhlásenia o tom, že parlament predsa nie je fabrika, kde si ráno človek odpichne. Týmito slovami urazil predseda parlamentu nielen všetkých robotníkov vo fabrikách, ale prakticky každého pracujúceho človeka, ktorý by po požití alkoholu v práci prišiel okamžite o prácu. V jednom má ale pán predseda parlamentu pravdu, parlament nie skutočne žiadna fabrika, súčastný parlament žiaľ pripomína, pod jeho vedením, krčmu IV. cenovej skupiny na tom najposlednejšom zapadákove. Niektorí poslanci vládnej strany sa tam chodia „opíjať" a nakoniec sa aj biť. Takíto poslanci, s podporou jednej pätiny voličskej populácie, sú absolútnou hanbou slovenskej spoločnosti, ale vlastne aj akýmsi jej zrkadlom. Aj keď tie štyri pätiny Smer nevolili. A to je tá tragédia slovenskej spoločnosti, ktorá sa nechá touto menšinou, akože väčšinovo ovládať. Pravda je totiž úplne inde, ako sa to všetko občanom „predáva"a ľudia si to stále viac začínjú uvedomovať. Je skutočne len otázkou času, kedy si aj väčšina ľudí na Slovensku uvedomí, že Smer ich vlastne sústavne klame a zavádza, istoty tu nechávajú pekne pozdravovať.
Vrchol parlamentnej demokracie bol tretí deň rokovania o odvolávaní premiéra, keď vykázali z diváckej tribúny kritických občanov a nahradili ich vybranými prívržencami pána premiéra, aby si od „občanov" zažil za svoje slová konečne aj trochu potlesku. Smer sa týmto činom evidentne začal báť ľudí, keď aj tú malú „hŕstku" protestujúcich občanov po prvých nočných rokovaniach na parlamentnom balkóne nechal vymeniť. Mal som teda opäť možnosť si naplno zažiť slovenský parlament. Dokonca sa mi, ako akretitovnému novinárovi z Nemecka, jeden vášnivý prívrženec (vekom by mohol byť kľudne mojim synom) začal vyhrážať že tam fotografujem, až nakoniec vyskočil s kresla a rozbehol sa ku mne. Keď som ho oslovil po nemecky ostal taký zaskočený, že si opäť sadol medzi divákov.
Je tu skutočne nebezpečie návratu k tej nenávidenej totalite, ktorá vládla do novembra 1989? Ale je tá totalita nenávidená naozaj všetkými? Pravdepodobne ani nie, veď predsa niektorí jej protagonisti sú ešte stále pri moci, priam nehorázne zbohatli na úkor spoločnosti, samozrejme aj vďaka časti voličov! To je vlastne tá tragédia celého Smerovania slovenskej spoločnosti. Je to väčšine národa skutočne jedno, kam sa krajina uberá? Ako budú vyrastať ich deti? Chce si nechať vziať slobodu a demokraciu? Nejako sa mi to nechce veriť. Rozhovory s množstvom občanom po celom Slovensku v posledných dňoch mi to potvrdili. Je teda len na skutočnej väčšine národa, aby sa konečne prebudila s tejto politickej letargie.
Foto autor
