Moje ružové Ja s fontánkou vo vlasoch by potešilo, keby som sa stala herečkou alebo speváčkou, ale prehodnotila som to vzhľadom na množstvo kamarátok v škôlke, ktoré mali rovnaké kariérne plány. Nebudem predsa bojovať proti niekomu, s kým som na dvore pochovávala chrobáčikov a ohŕňala nos nad kožkou na teplom mlieku (bože, keby sme vtedy tušili niečo o vzbure a revolúcii, lietali by pastelky!).
Na základnej škole som začala tušiť, že nie všetky povolania sú pre každého. Odhodlanie je jedna vec, predpoklady druhá...
Veľmi sa mi pozdávali hodiny jógy. Boli sme veľmi pokroková škola, čo vám budem hovoriť (a písať. Práve som touto zátvorkou zabila 1, 3 sekundy vášho života. 2, 5. Pardon.). Na konci hodiny väčšina z nás spala. Naozaj som sa po nej cítila zrelaxovaná, to by bola profesia! Učiteľka ale musela byť celú hodinu hore, to sa mi nepáčilo.
Už niekedy v tomto období sa začalo objavovať podozrenie, že všetky moje matematické bunky má vďaka nejakému genetickému omylu v tele moja sestra. Na strednej sa to potvrdilo. To sa ale už začali vo veľkom (narážam na ich rozmery) vyrábať telefóny s kalkulačkou a mne bolo zase sveta žiť. Žiaden študent ekonomických smerov sa ma nemusí konkurenčne obaváť.
Podľa vzoru imaginárneho televízneho života sa mi zdalo príťažlivé chodiť do práce v kostýme. V konfrontácii s reálnou ani trochu televíznou praxou a občasným výskytom podpätkov som si istá, že sa mi to zdať prestalo.
A tak to pokračovalo..
Počas výšky sa môj pomyselný trojuholník so základňou „Toto je fajn" a špičkou „Toto by mi šlo, len ak.. Nikdy nehovor nikdy, Soňa!" pomaly preklápa a množstvo pozícií, ktoré sa na mňa usmievajú a ja sa usmievam na ne sa citeľne zmenšuje.
Tak som sa dopracovala až k tomuto zoznamu- čím nikdy nebudem:
(Ak ste náhodou HRista a hľadáte niekoho na tieto pozície, hľadajte ďalej a nečítajte v pracovnej dobe blogy:)
- rytec ryžových zrniek
Klepú sa mi ruky. Môžem vám niečo fixkou napísať na rožok, ak máte záujem
- knihovníčka (s dlhým „í", lebo inak by som hovorila o skrini. Tú by som robiť mohla)
Je to veľmi potupné, ale kým by som knihy pretriedila podľa abecedy, našli by nejaké nové písmeno a všetko by som to musela robiť odznovu.
- poštový holub
Môj orientačný zmysel mi zabezpečil viacero milých príbehov na dlhé zimné večery. Figurujú v nich getá, zmeškané vlaky, wombaty, mimozemšťania a iné veci, ktoré si počas blúdenia po uliciach stihnem vymyslieť.
- megafón
Často strácam hlas
- Sekundové lepidlo
Vždy meškám. A ako sa poznám, asi by som si zalepila uzáver.
- koleso
Z veľkej rýchlosti sa mi točí hlava.
- ryba
Sú ticho.
- pasca na myši
To by som nechcela robiť z presvedčenia. Vidíte, niektoré veci sa od detstva nemenia. Aj krstné meno, napríklad.
- citrón
Aby sa na mňa každý mračil? To tak.
- medzerník na klávesnici
Namaká sa ako blázon a jeho prácu nevidno.
- bodka
Nemám rada, keď sa niečo končí...
Vy ste ale určite radi, že sa už tento chaotický výpočet a pohľad do ponurých vôd môjho vnútra končí. Znamená to, že chcete byť bodkami?
A na úplny záver sa objavuje otázka, ktorú si určite v duchu kladiete:
