Soňa Podstupková
Ako vonia šťastie?
Náš nos občas strkáme tam, kde nemá byť, keď si naňho nedáme pozor, môžeme po ňom dostať pár výchovných a v zime nám vďaka sčervenaniu prepožičiava výzor notorického alkoholika.
Obľúbené knihy čítam stále dokola, večne meškám, niekedy mám trblietavú náladu, milujem slnečnice a snažím sa dávať čiarky tam, kde naozaj patria... Zoznam autorových rubrík: kecoland, Súkromné, Nezaradené
Náš nos občas strkáme tam, kde nemá byť, keď si naňho nedáme pozor, môžeme po ňom dostať pár výchovných a v zime nám vďaka sčervenaniu prepožičiava výzor notorického alkoholika.
Kedysi bola polnoc niečím magickým a výnimočným. Taká silvestrovká noc s ohňostrojom, ktorý sme pozerali s očami zalepenými od niekoľkohodinového spánku, ktorý sme už stihli absolvovať... To bolo ako nakuknúť na dospelosť cez kľúčovú dierku!
Dnes som videla poschodových holubov. Predpokladám, že z minimálne jednej strany išlo o pokus o telesné zblíženie sa (viete, holuby na to idú takto z ostra. Za krídla sa držať nemôžu!), no zrejme pri pozeraní Discovery nedávali pozor. Tak na sebe len tak podupkávali a k finále nedošlo. Možno je to aj dobre, predsalen to bolo pri kostole a takéto prasačiny by si mali nechať na holubie kino.
Keď som bola malá (áno, takto klišeoidne začína tento literárny skvost. Ale veď som bola, tak nebudem klamať!), bolo pole môjho budúceho úspešného - tak si deti predstavujú dospelosť. Ako rad úspechov za sebou. Osobne za to obviňujem americké seriály - kariérneho pôsobenia pomerne široké. Myslela som si, že budem robiť hocičo okrem šarhu v útulku. Darmo, mala som rada Benjiho a Komisára Rexa.