Mysleli na seba.
Mysleli na všetkých svojich milencov, priateľov, kamalásky a všetky tie večery, kedy si predstavovali svoj život.
Kam išli všetky tie sladké slovíčka, zrýchlený dych a úsmevy? Kde sú všetci tí Rišovia, Jožovia a Mišovia, ktorí by jej za jednu pusu dali celý svoj svet? Kam zmizli Lucie, Zuzky a Martiny, ktoré mali ruky schované v zadných vreckách jeho riflí?
Možno majú deti a psa, možno stabilné manželstvá, možno sú na opačnej strane zemegule a práve sa zoznámili so svojou životnou láskou. Možno zhrbení sedia na svojej posteli, v rukách držia lístok z kina alebo obal z cukríka z ich dávneho rande a rozmýšľajú, kde sa stala chyba.
A možno- toto asi bolí najviac, a preto sa na to snažia nemyslieť- si na nich ani nespomenú. Stali sa súčasťou ich minulosti, rovnako ako video prehrávač, či krémy proti akné. Svojho času bol život vďaka ním žiarivejší, ale teraz sú zaprášené spomienkami a množstvom dní, ktoré odvtedy uplynuli. Ostali len fotky a tie lístky z kina.
Išli svojim životom, sami a smutní, až sa nakoniec stretli, aby mohli byť smutní v páre.
Ležali tam spolu. V manželskej posteli a zväzku. Ale každý tam bol sám.
