Celý management tímu v lete pracuje ešte tvrdšie ako počas sezóny. Je treba rozhodnúť sa, akým smerom sa má organizácia ďalej uberať. Mnohým hráčom vypršali súčasné zmluvy a generálni manažéri ( GMs ) sa musia rozhodnúť ktorých hráčov si hodlajú v tíme ponechať, prípadne o aké typy hráčov by chceli svoju organizáciu doplniť. 1. Júla sa v NHL otvoril trh s voľnými hráčmi. Na tento dátum všetci netrpezlivo čakali. Voľní hráči ( Free Agents ) sú rozdelení do viacerých skupín, z ktorých najdôležitejšie sú tzv. UFA a RFA skupiny. Pojem UFA označuje nechráneného ( Unrestricted) voľného hráča, ktorý sa so svojím bývalým zamestnávateľom nedokázal dohodnúť na podmienkach novej zmluvy a tým pádom je od 1. Júla pripravený prijímať ponuky od akéhokoľvek klubu NHL, pričom jeho bývalý zamestnávateľ na toto vyjednávanie nemá takmer žiadny dosah. Čo sa týka pojmu RFA, do tejto skupiny hráčov patria hokejisti, ktorí sú chránení ( Restricted) svojim bývalým klubom. Iný klub NHL im môže poslať návrh kontraktu, ale posledné slovo pri dorovnaní ponuky má vždy hráčov súčasný klub. V NHL sa ustanovil v tomto smere zvyk, že konkurenční GMs sa nesnažia za veľké peniaze pretiahnuť RFAs do svojich tímov, vo väčšine prípadov je to považované za akt nekolegiálneho správania. Samozrejme k Offseason ako takému patria nepochybne aj výmeny hráčov medzi jednotlivými organizáciami . Ide v podstate o navonok jednoduchý proces výmeny hráčov, prípadne aj volieb v drafte, ktorý by mal byť výhodný pre všetky zainteresované strany. Ešte pred otvorením trhu s voľnými hráčmi dochádza v letnom období k jednému dôležitému aktu. Je ním vstupný Draft nováčikov do NHL ( NHL Entry Draft ). Tímy si podľa daného poradia vyberajú hráčov na základe ich individuálnych kvalít, prípadne volia presne podľa súčasnej tímovej potreby . Pre mladíkov a hokejové nádeje je to najdôležitejší prvý krok v ich kariére, ktorej vrcholom by samozrejme bola možnosť hrať v tíme NHL. NHL Entry Draft pozostáva z viacerých kôl v ktorých má každý tím právo jedného výberu, ak už predtým samozrejme svoju voľbu nevymenil do iného klubu. Vzniká teda pochopiteľne aj možnosť aby jeden tím mal v jednom kole aj viac volieb. V súčasnosti je zaužívaný sedemkolový systém Draftu, ale k zmene samozrejme vždy môže dôjsť. Počas celého Draftu sú zvyčajne GMs jednotlivých klubov veľmi aktívni z hľadiska trhu výmen. Snažia sa vylepšiť svoj tím ako je to len možné. Celkovo je NHL Entry Draft veľmi dôležitá udalosť v kolotoči NHL. Jednotlivé voľby v Drafte majú pre kluby často neoceniteľnú hodnotu. Najmä medzi hráčmi vybranými v prvom kole sa často nachádzajú budúce mladé hokejové hviezdy. Toľko teda na začiatok k najdôležitejším udalostiam začiatku Offseason.
Ďalej by som už rád prešiel ku konkrétnej téme tohto blogu, ktorej sa budeme najčastejšie venovať. Tou témou nie je nič iné ako jeden z najtradičnejších klubov NHL Detroit Red Wings. Predpokladám že čitateľ tohto blogu už o Red Wings čo to vie, takže sa nebudeme zdržiavať faktami a nepochybne zaujímavou históriou tohto klubu, ale prejdeme radšej k aktuálnym témam a analýzam. Detroit čakali toto leto pomerne ťažké úlohy . Vzhľadom na ďalšie skoré vyradenie z Playoff z minulého roku boli očakávania fanúšikov veľmi vysoké. Na drafte bol management Detroitu pomerne úspešný. Svoj prvý výber mali Red Wings až v druhom kole, vďaka štedrej výmene prvokolového výberu koncom minulej sezóny do Tampy Bay, za ktorý bol neskôr angažovaný z Colorada obranca Kyle Quincey. Prvým výberom Red Wings v druhom kole sa stal český mladík Martin Frk z Halifax Mooseheads ( QMJHL ). Bol to podľa môjho názoru veľmi dobrý výber, keďže Frk bol pôvodne radený do prvého kola, ale vinou zranení v Drafte napriek nespornému talentu mierne klesol. Vedeniu Detroitu sa páčila hlavne jeho urastená postava fyzicky stačiaca na NHL, výborná strela príklepom ako aj schopnosť hrať pozíciu Power Forwarda , čo v podstate znamená nebojácnosť chodiť do priestoru pred bránou, cloniť brankárovi a ísť po dorážkach a takzvaných špinavých góloch. V treťom kole si Red Wings vybrali na prekvapenie mnohých brankára Jakea Patersona zo Saginaw Spirit ( OHL ). Tento brankár je stále ešte veľmi ďaleko od prvého tímu Detroitu, čiže takzvaný Long Term Prospect, a má pred sebou ešte veľmi veľa roboty. Talent mu však bezpochyby nechýba. Paterson je v skorom štádiu hokejového vývoja, ktorý je najmä u brankárov dlhší než pri hráčoch v poli. Tomuto výberu by som vyčítal jedine jeho skoré zrealizovanie. Myslím, že Paterson by ešte bol k dispozícií aj v neskorších kolách Draftu. V štvrtom kole si Detroit vybral opäť veľmi zaujímavého mladíka. Andreas Athanasiou z London Knights ( OHL ) má na to v budúcnosti preraziť v NHL. Je to hráč, ktorého pád až do štvrtého kola určite príjemne prekvapil GM Kena Hollanda a hneď po ňom skočil. Athanasiou je veľmi šikovný s pukom na hokejke, typovo podobný Tomášovi Jurčovi a jeho kúzlam s pukom vo vzduchu. Každopádne Andreas dostane určite ešte mnoho času v nižších juniorských, neskôr seniorských súťažiach na ďalšie rozvíjanie svojho talentu. V Detroite je dobrým zvykom dávať mladým hráčom pred vstupom do NHL veľa času a priestoru v nižších rozvojových súťažiach rozličného charakteru - AHL, CHL, ECHL, NCAA, CCHA, Európa. Je to veľmi múdry krok, pretože mladí hráči sa potrebujú pred vstupom do veľkého hokeja v NHL poriadne vyhrať, získať hernú istotu a zaužívať si herné systémy, prípadne sa sústrediť na rozvoj slabších stránok v svojej hre. V piatom a šiestom kole si Red Wings zvolili presne to, čo už pred Draftom jasne avizovali. Chceli do organizácie získať hráčov, ktorí disponujú jedným zo zásadných atribútov hokejového hráča, a síce hráčov, ktorí majú dostatočné výškové a váhové parametre. To sa nakoniec podarilo draftovaním dvoch obrancov Mikea McKeeho a Jamesa De Haasa z Amerických rozvojových súťaží. Obaja sú ešte veľmi mladí a hlavnou zbraňou ich hry je samozrejme hra telom, keďže obaja merajú nad 188 cm a Mike Mckee má dokonca na svoj vek imponujúcu váhu 104 kg. Fyzická zdatnosť je jedným z aspektov, ktorý organizácií Detroitu zjavne chýba. Opäť to potvrdili draftovaním mohutného Švédskeho forwarda Rasmusa Bodina v poslednom siedmom kole Draftu. Bodin je čistá stávka na náhodu, keďže nad všetky jeho hokejové schopnosti vyčnieva jeho skutočne imponujúca výška 198 cm, pri ktorej má všetky predpoklady v budúcnosti hrať Power Forwarda na úrovni NHL. Na ostatných aspektoch svojej hry bude však musieť ešte tvrdo zapracovať. Draftovanie ďalšieho Švéda do organizácie nebolo pre fanúšikov Detroitu žiadnym prekvapením, pretože s hráčmi z tejto krajiny majú Red Wings len tie najlepšie skúsenosti. Celkovo by som draft hodnotil veľmi pozitívne z dôvodu naplnenia sľubov v oblastiach, kde Detroit skutočne tlačí päta. Akvizície ďalších talentovaných a technicky zaujímavých hráčov do systému taktiež nikdy nie sú na zahodenie.
