Zmluvy, alebo zmluva (v médiách sa objavujú obidva pojmy) o výhrade svedomia nemôže zvýšiť preferencie KDH a nemôže ubrať ani SDKÚ. Preto sa obidvaja aktéri sporu Hrušovský a Dzurinda postavili za svoje názory v ich prípade až neobvykle principiálne nie slovom ale skutkom. Ide o hru s nulovým súčtom. Musím sa priznať, že o tomto dokumente veľa podrobností neviem. Ako kresťan považujem svedomie za veľmi dôležitú autonómnu súčasť každej ľudskej bytosti. Ako človek, pohybujúci sa v rytme rutinnej každodennosti mi dokument o mojej autonómnej ľudskej existencii veľa nehovorí. Nemyslím si, že by prijatie alebo neprijatie tohto dokumentu nejakým zásadným spôsobom mohol zmeniť charakter alebo tvár našej spoločnosti, povedzme až do tej miery ako by bolo spoplatnenie vysokoškolského štúdia.
Vysokú školu som skončil pred tromi rokmi v Trnave ako magister jednej z humanitných vied. Štúdium bolo okrem prvých dvoch ročníkov (ktoré mali okrem odborných prednášajúcich aj hlavu a pätu) prechádzkou ružovým sadom. Posledné tri roky to bola doslova nuda, katastrofálna úroveň, vymyslené predmety s vymyslenými prednášajúcimi. Nízku úroveň vzdelávania som si kompenzoval samoštúdiom a najmä nočnými brigádami v neďalekom Skloplaste. Bola to drina ale ako študent denného štúdia a zároveň brigádnik som v tom čase mal mzdu na úrovni 70-80% mzdy môjho ešte vtedy pracujúceho otca. Ako rád by som si platil vtedy kvalitných pedagógov za kvalitné prednášky.
Miesto kvalitatívneho posunu vo vysokom školstve registrujem vznik nových a nových univerzít a nových fakúlt pomaly v každom okresnom meste. Každoročne produkujeme stovky sociológov, politológov, filozofov a podobne. Keďže každý z nich má diplom ich šanca, že skončia na úrade práce bez ohľadu na skutočnosť čo naozaj vedia, je asi len 8 percentná. Je to len o psychologickej, nie vedomostnej výhode na trhu práce.
Ja som mal vysokoškolské štúdium bezplatné a verte či neverte, rád by som zaň vtedy zaplatil, preto mi bolo ministra školstva po každom neúspechu so zavedením školného trochu ľúto. Nie preto, že som s ním súcitil ale preto, že ho vlastní nechali osamoteného ako vojaka v poli. Zásadný postoj KDH by bol vtedy pre spoločnosť osožnejší.
