Neznášam, keď musím ísť ráno do obchodu! So zlepenými očami si na pyžamo navliekam tepláky a bundu. Ešte dám Pikovi obojok a vybehnem s „nadšením“ do obchodu. „Zima ako v ruskom filme“, frflem celú cestu. Už mi ruka omŕza, čo mi ten sopľoš kade – tade pobehuje a značkuje všetky stromy.
Posledná ulica a na jej konci jediný obchod v tejto dedine. Už z diaľky vidím ako sa tam škvolkári ohadzujú snehom. Presne viem, čo nasleduje: „Jéééj aký pekný pes, môžem si ho pohladkať?“ A takto mi ho budú omackávať až chudák Piko odpadne od zúfalstva. „Spravím im radosť,“ uviazala som ho o zábradlie a utekám rýchlo dnu na čerstvé pečivo.
Keď som vyšla von čakala ma kopa otázok od malých detí. Vôbec som to nečakala ale ich pani učiteľka si šla kúpiť kávu. Vraj na posedenie s ostatnými učiteľkami. Tak som im povedala nech sa ma pýtajú ale po jednom, pretože sa prekrikovali ako blázni.
Malá Sára sa začala hlásiť, čo ma veľmi rozosmialo. „Sárka, veď sa ma spýtaj,“ hodila psa na zem a začala. „Už si písala Ježiškovi, čo chceš pod stromček?“ „Napísala som, že chcem novú bundu,“ odpovedala som jej. Začala sa veľmi smiať. Pozerám na ňu, či jej preskočilo, veď nič smiešne som nepovedala. A v tom smiechu z nej vybehlo: „Prečo si nenapíšeš viac, keď je to zadarmo?“ Čo by ste odpovedali? Premýšľala som aká odpoveď by ju potešila... „Napísala som si len jeden darček, aby tebe priniesol viac.“ Ale keď povedala, že chce môjho psa Pika, tak mi nezostávalo nič iné len dodať, že musím domov utekať a dopísať si pár darčekov. Ešte ma zastavil malý Filip. „Miška?“ Obzrela som sa za ním, a v tom mi do tváre hodil snehovú guľu, ktorú žmolil v rukách asi desať minút. Myslela som, že ho hodím do snehu a zahrabem. Naozaj som nevedela, či mu mám vynadať alebo ísť ďalej. Keďže som videla, že už ich učiteľka vychádza z obchodu, tak som zvolila druhý spôsob. Filip zbadal učiteľku tiež. Keďže vedel, že mu nič teraz nepoviem ani nespravím, tak zakričal: „To, aby si nepripisovala svoje darčeky namiesto mojich, pretože ja som ešte Ježiškovi nepísal.“ Mala som sto chutí zakričať, že Ježiško darčeky nenosí.
Vytočená ale napriek tomu s úsmevom na tvári som kráčala domov, a tešila sa na teplé raňajky.
...Veď im sa to raz vráti!
(mp)
