Ako to povedať? Každý z nás má v sebe krabičku plnú zápaliek. Len treba vystihnúť ten pravý čas. Čas, kedy zápalku vytiahnuť, zapáliť a nechať horieť tak dlho, ako sa len dá. Ak sa však popálime, škoda zápalky. Vraví sa, že nepchaj použité zápalky späť do krabičky. Nie je to pravda! Daj tam všetky použité, aby si ich ešte raz mohol zapáliť za pomoci tej druhej. Ak dokážeme zapáliť čo i len jednu zápalku vo svojom živote sme ohňom. Je potrebné, aby sme si všimli ostatné ohníky tlejúce po krajoch našej zeme, aby bolo viac svetla aj v najtmavších kútoch. Vyveďme našu prítomnosť z tmy. Zápalky nepatria deťom do rúk – vravela mi mama ešte, keď som bola malá. Ale prečo by sme mali rúbať lesy ak chceme len krabičku zápaliek. Stačí málo...Buďme zapálení pre moment malého svetielka, ktoré horí vďaka nám. Spraví nás bohatými aj keď budeme chudobnejší ako tí najchudobnejší.
Možno to znie ako starý agitačný plán – Ja dám tebe, ty mne. Ty pomôžeš mne a ja tebe. A nakoniec budú mať všetci všetko. No je možnosť , ktorá závisí na nás ako začať. (mp) písané pre zumag.ku.sk
