Tak som to vyriešila tak, že som ho požiadala, aby sa teda deň staral o našu 3 ročnú ratolesť a že pôjdem iba ja. Ušetríme! Súhlasil.
Na druhý deň sme sa vybrali spoločnou cestou do centra mesta, on s dieťaťom na ihrisko, ja na metro do Rho (pozor, tam treba iný lístok, jednosmerný za 2.50 €, čiže 5 € tam aj späť k cene).
A zrazu sa tomu môjmu zacnelo po mojej vzácnej spoločnosti a náhle sa rozhodol, žeby sme predsa len mohli ostať tento deň spolu. A tak nás to, kupujúc si lístky nie cez internet, ale priamo v pokladni, stálo 78 €.
EXPO je otvorené od 1.5. 2015 do 31.10. 2015, a jeho témou je "Kŕmenie planéty, energia pre život" (pre talianov je téma číslo jedna vždy jedlo!), viď vítajúce postavičky :)
pekné postavičky? Ale pozrite bližšie :)
tie postavičky sú z jedla... teda nie naozaj, ale pani má namiesto klobúka tortu a sukňu vykladanú koláčikmi, páni majú zase brady a vlasy z hrozna.
Miláno je síce mesto na severe Talianska, ale teplo tam je. Potešilo ma, že do toho obrovského priestoru zakomponovali obrovské plochy vody. Aj čo sa týka pitnej vody, bolo tam dostatok fontániek, kde sa dalo nabrať do fliaš, perlivej aj neperlivej vody.
Zato strava bola s EXPO prirážkou, ale v každom stánku. Pri vchode od metra sa nachádzala prvá táto expozícia k téme
ktorá hneď vnútri očarila atmosférou a obsahom. Premietal sa film o obstrávaní si jedla v minulosti, vo vedľajších miestnostiach boli rôzne iné exponáty, ako historické náradie alebo makety krajiny.
Po tejto expozícii sme sa premiestnili na "hlavnú ulicu", kde mali svoje "domy" jednotlivé štáty a veru som ľutovala, že som nešla sama, lebo s 3-ročným dieťaťom bolo absolútne nemysliteľné si to všetko vychutnať a dôkladne pozrieť.
Napríklad Japonský stánok hlásal, že sa treba pripraviť na 50-minútový program a pred Nemeckým stálo v rade toľko ľudí, že sme neboli ochotní tam čakať. Zvyšné stánky sa zvyčajne len voľne prechádzali. Napríklad Rumunský bol jednoduchý.
V spodnej časti bola maličká premietacia sála (možno 10 stoličiek), kde dookola bežal film o folklóre a tradíciách, v hornej časti bola reštaurácia s malým menu, kde sa dali pojesť rumunské špeciality (plnená paprika, klobásy na kapuste). Príjemné. Zvonka ma pobavil Poľský stánok obložený drevenými debničkami
nebolo však času na neho. Kamarátka mi odporučila pozrieť rakúsky stánok, a veru stál za to!
Rakušania preniesli kus svojho lesa do Milána, a v tej Milánskej horúčave navyše, aby im chudák les neumrel, neustále rozstrekovali do vzduchu chladenú vodu v drobulinkých čiastočkách, vyzerala ako para, a ešte ju pomocou ventilátorov rozfukovali naokolo. Mali tam aj malinkatú reštauráciu, ale nikto netúžil po ničom inom, iba si tam sadnúť na lavicu a sedieť v tom príjemnom chládku. Naozaj úžasné, hoci to s jedlom nemalo nič spoločné.
Ďalším naozaj príjemným stánkom bol stánok Turecký. Bol vytvorený primárne pre príjemný pocit z pohostinnosti, sedenie okolo mramorovej fontánky, lavice pre kebapu chtivých zákazníkov, ale aj mini amfiteáter, kde sa premietal film o Turecku. Maličká výstava o tureckej káve, odkazy na historické pamiatky.
A za ním, dlhoočakávaný stánok Slovenský! Pred ním maličký stánok s trdelníkmi, posedenie na Tuli vakoch a ... umelecké diela.
a vo vnútri spiežovcový stromček,
za ním fujarovo - píšťalkový strom, za ním vajce:
Hmmmm... zatiaľ nič na jedenie... ani o energii... asi my slováci žijeme z umenia. Ale predsa len! Ja, hladná osoba, našla som tu čosi súvisiace so stolovaním :)
Celý tento nádherný vták, je pozváraný z príborov... nožov a lyžíc. Je inak krásny, to sa nedá uprieť, len som zvedavá na to Kŕmenie planéty, alebo aspoň mňa. Aha, áno, tu je čosi, priamo v strede, úplne nenápadné. Aj na Slovensku sa predsa len čosi urodí. Obzriem sa:
No teda ľudia ja nie som prudérna, dokonca chápem, že toto niektorí ľudia uvádzajú ako umenie, ale priznám sa, že som nepochopila, čo má toto umenie s témou a po nasledujúcom umeleckom diele ma už úplne prešla chuť zájsť do zadnej prázdnej reštaurácie.
To naozaj nie je nikto kompetentný v realizátorskom tíme, kto by posúdil, aj vzhľadom na nosnú tému EXPO, aj na to, čo uvádzajú o sebe iné krajiny, že posledné dve "diela" sú v našom stánku úplne nevhodné? NEVHODNÉ! Dajte to preč! Už aj z obchodníckeho hľadiska, ak tam premietame na obrazovku film o úžasnom lietajúcom aute (super nápad, možno po ňom zatúži nejaký solventný pán z arabských krajín), tak vedľa nemôže byť nič, čo by takéhoto zákazníka odradilo!
Pri úteku som si všimla ešte vystavenú Moraviansku Venušu, ako historický artefakt. Áno, je to tiež holé ženské telo, ale veľkosti asi 5 x 3 cm.
Ja chápem, že ani vo Švajčiarskom stánku nebolo nič o jedle (iba ak by sme za také považovali vysvetlenie, že dlhé roky sa považoval špenát za bohatý zdroj železa, avšak tá hodnota sa namerala (v Bazileji) v špenáte usušenom, čo nie je to isté, keďže čerstvý špenát obsahuje 90 percent vody), ani v Rakúskom, ani v stánku Veľkej Británie. Ale vedľa pekných umeleckých diel (spiežovcový stromček) dať do stredu maličkú pripomienku, že aj my si čo to dopestujeme a štvrtinu plochy zabrať týmto vulgárnym umeleckým dielom z rokov 1966 - 1967... neskúmala som vek "umeleckého diela" bielych figurín, podľa niektorých malieb na nich nie je z horeuvedeného obdobia...
V Rusku poňali príležitosť sa predstaviť nielen pripomenutím svojej veľkosti a sily (na úvod), ale predsa v pokračovaní ich priestoru nájdete všetko iba čo sa týka obživy!
pekná mapa vytvarovaná zo semien rastlín
Rusi sa za svoj chlieb so soľou nehanbia, a ani za iné ich špeciality.
A ejhľa, "chvorost"... a ja som si myslela, že fánky, krapne alebo božie milosti sú špecialita iba československo - maďarskej oblasti. A tí tatári si ich smažia jedna radosť! Hneď za Ruským bol aj stánok Ománskeho Sultanátu, kde ma dotiahlo dieťa, lebo ho celý obtekala fontána a ja som nemohla inak, len myslieť na ten náš stánok plný umenia.
Nedalo mi, vrátila som sa na začiatok celej výstavy, pozrieť si, čo si umiestnili do svojho stánku bratia Česi. Úvod poňali tak krčmovo, proste plzenské pivo z tanku, ale hneď vedľa barového pultu je krásny bazén s krásnou fontánkou vo forme letiaceho vtáka (zo zadnej strany auto, tiež umelecké dielo), vnútri vystavili karlovarský porcelán, umiestnili mapu termálnych kúpeľov, hradov a UNESCO sights a aby sa nepovedalo, pichli do priestoru aj nejaké rastliny.
Aj oni tam umiestnili historický artefakt, nejakú historickú knihu, písanú v nie českom jazyku...
OK, bola som tam iba od 12:00 do 21:00, nestihla som vidieť toho veľa a ani sa nedalo s dieťaťom, nepriniesla som celkový pohľad na EXPO 2015. Ale tie "naše" som si pozrela.
Autor: Gabriela Hillová
