Ak chcete zverejniť svoj text na tomto blogu, pošlite nám ho e-mailom vo worde na adresu matus.paculik(at)smeonline.sk. Nezabudnite na predmet PRVÝ POKUS.Výber textov je v právomoci redakcie, ktorá má právo zmeniť autorom navrhnutý titulok. Väčšinu článkov zverejňujeme, ale vyhradzujeme si právo ktorýkoľvek odmietnuť aj bez udania dôvodu, najmä ak sa autor nepodpíše celým menom.Vždy uveďte aj vašu poštovú adresu a telefónne číslo. Tieto dva údaje nezverejníme, ale musíme ich mať k dispozícii kvôli overeniu identity alebo pre prípad, že sa váš článok rozhodneme honorovať.Ak meno a priezvisko priamo v článku nechcete uviesť, prosíme, napíšte nám dôvod. Za istých dôležitých okolností tieto údaje nepublikujeme, redakcia ich však vždy musí poznať.Zaradenie textu zväčša trvá niekoľko dní. Na tomto blogu nezverejňujeme poéziu ani prózu. Zoznam autorových rubrík: Slovenské zdravotníctvo, Súkromné, Nezaradené
Cestou z práce chodím cez parkovisko. Okrem áut si na ňom nažívajú túlavé mačky - moje kamarátky. Pre mňa sú všetky mačky kamarátky, jedného takého mačacieho kamaráta mám aj doma, ale to je iná liga (namyslený britský kocúr).
Niektoré zákony sú zvláštne. Prídete na to, až keď sa s nimi stretnete zoči-voči. V praxi. Či slúžia spravodlivosti, to asi závisí od situácie, v ktorej sa aplikujú. Ale o pravdu im nejde. Naopak, dokonca aj súdom bránia pravdu odkrývať. Taký je napríklad aj zákon o rodine, konkrétne jeho časť, ktorá sa týka nezosobášených rodičov. Ale k tomu prídeme.
Dňa 26. októbra 2012 som zaslala sťažnosť prof. RNDr. Karolovi Mičietovi, PhD., rektorovi Univerzity Komenského v Bratislave na arogantné správanie mojej nadriadenej Ing. Moniky Tarabovej, kvestorky UK voči mojej osobe.
Chcela som napísať článok či úvahu a po nadpise zrazu neviem čo dodať... niežeby nebolo čo rozoberať, no slávny výrok, mierne upravený, je taký výstižný, že je každému jasná emócia článku.
Milujem Slovensko, lebo inde je to často ešte horšie ako u nás. Tak by sa dalo parafrázovať vyznanie mladej dievčiny v novej relácii RTVS, pri ktorej sa mi až zastavoval rozum. Martin Nikodým kŕčovite tancuje, súťažiaci, ktorých som doteraz považoval za celkom sympatické postavy slovenského šoubiznisu, chŕlia jeden trápny (najlepšie sexuálny) vtip za druhým, všetci sa usmievajú, a čo je najpodstatnejšie, tlieskajú. Relácia ponúka veľa paralel so Slovenskom, ktoré si podla mňa milovanie nezaslúžia.
Dnes som si prečítal trojstranový rozhovor v týždenníku Plus7dní s ministrom práce Richterom. Začal som to čítať len tak, z nudy, aj keď som dobre vedel, o čom to asi je a že mi ako vždy, keď ho vidím alebo počujem, stúpne krvný tlak a rozčúlim sa do nebies. Ale ako nás učili tí múdrejší, nepriateľa porazíš, len ak dokonale spoznáš jeho myslenie. No a to je u ministra Richtera buď pozastavené (zastalo niekedy okolo r. 1988), alebo mu chýba úplne. Logicky je tým u mňa znovu víťaz, pretože jeho myslenie som nespoznal a nepochopil.
Nikdy som nebol skvelým obchodníkom a predsa mám bohatú skúsenosť, ako sa kupčí vo vzťahoch. Všetci to robíme, hoc tomu hrdo vravíme priateľstvá. Kupujeme si človeka, len aby sme z neho mali neskôr osoh – a kupujeme ho za babku.
Dobrovoda napísal knihu Ja malkáč. Ty môžeš napísať Ja alkáč, bude to dobrá kniha, srandovná, budú tam všetky rečičky: ja nepijem, ja som ten veľký, úžasný, šikovný chlap, len trochu málo obdivovaný pre svoju genialitu. Premýšľam, kde spravili súdruhovia terapeuti chybu (ak nejakú spravili). Nebola som tam, takže je to len tušenie: málo ti zdôrazňovali, že si slaboch a nula.
Prišiel za mnou môj otec. Šli sme do druhotriednej kaviarne, ktorá bola nasiaknutá cigaretovým dymom. Dal som si silnú dvojitú kávu, ktorú mám rád. „Máš už prácu?“, opýtal sa ma otec priamo a zo svojej pozlátenej tabatierky vytiahol cigaretu. „Vieš, nie je to úplne ideálne, ale mám okolo seba skvelých ľudí, s ktorými spolupracujem, a ktorí mi pomáhajú“, odpovedal som. „Keď chceš, môžeme sa stretnúť s pánom XYZ. Je to asistent pána ABC. Mohol by ťa dostať na oddelenie, ktoré by si si vybral“, zahľadel sa na mňa a vyfúkol dym. Otočil som hlavu na presklenú stenu s výhľadom do ulice a cítil som, ako sa vo mne mieša hnus a smútok.
Poškodená strešná krytina, zničené komíny, prebúraná stena, mokrá a splesnetá obývačka a praskajúce podbránie... To je doterajší výsledok stavebnej činnosti na susednej nehnuteľnosti a ničenie veselo pokračuje ďalej. Veď čo, keď kompetentné orgány, ktoré by mali vykonávať nad stavebnou činnosťou štátny stavebný dohľad (napr. stavebný úrad) prižmurujú všetky oči, slepí, hluchí, neschopní posúdiť, lebo nemajú stavebné vzdelanie (toť otázka, čo tam potom robia...). Navyše, ozaj nechápem, načo Mestský úrad zamestnáva na Stavebnom úrade zamestnancov aj bez matematického vzdelania, podľa vyjadrenia ktorých 4-poschodová budova je len dvojpodlažná budova s dvomi prídavnými poschodiami.
Hlboko ma zasiahol zákaz pre kňazov vystupovať v médiách bez povolenia biskupov. Ježiš Kristus poslal svojich učeníkov ohlasovať evanjelium do celého sveta.
Vláda sa rozhodla , že vybraným, tkzv. strategickým investorom, poskytne investičnú pomoc. Vláda sa rozhodla, že bude modernizovať futbalové štadióny. Vláda sa rozhodla, že odkúpi súkromné zdravotné poisťovne. Vlády a teda aj Vaša investujú neskutočné peniaze do informačných technológii, ktoré zďaleka nie sú strategicky dôležité a nedá sa po nich jazdiť.
bez mučenia sa priznávam, že som sa učil mať Vás rád. Miesto ženy – matky som vo Vás videl skôr bratislavskú paničku, emancipovanú profesorku, ktorá si odskočila do reálneho sveta podrazov a intríg, na akademickej pôde nevídaných, nie celkom pripravenú na to, čo ju čaká. Poslankyňu, ktorá bez problémov používala jednotné číslo tam, kde by sa už možno patrilo používať číslo množné. Kandidátku na prezidenta, ktorá nás neveriacky presviedčala, že občas treba aj vyhrať, Ivetu Radičovú, ktorá cítila potrebu reagovať aj tam, kde možno stačilo diplomaticky mlčať. Keď už pre nič iné, tak preto, aby šetrila sily...
Práve som sa vrátila z nočnej vychádzky – pumpa a späť. Bola som si kúpiť červené víno a cigarety. Otvorila som Pandorinu skrinku dobre utlmených citov, a neviem s tým nič iné, ako utopiť seba v alkoholickom a nikotínovom objatí. Keď už žiadne iné nie je – toto je v pohode.
Aj vy sa pýtate čo po strednej škole? Sú len dve odpovede na túto otázku. Hľadanie si pracovného miesta alebo vysoká škola.
Sám som mal pred príchodom na univerzitu problém, ako sa orientovať vo financiách. Teraz ju končím a malo by to byť lepšie. No vedomosti nemám vďaka mojej ekonomickej univerzite, ale prevažne vďaka svojim schopnostiam.
„Ministerstvo financií očakáva v tomto roku o 361 miliónov eur nižšie príjmy, ako predpokladá schválený rozpočet. Minister Peter Kažimír sa však svojho pôvodného plánu nevzdáva a deficit verejných financií chce znížiť pod 3 percentá HDP." Viac tu.
Nemá zmysel pohoršovať sa nad tým, kto vás kontaktuje, keď k správe svojich súkromných údajov nepristupujete zodpovedne. Čo je už raz zverejnené, nikdy sa nevytratí. A to platí rovnako pri e-mailových adresách a telefónnych číslach.
Pred rokom a po roku. Pred rokom tu bol ešte s nami dedúšik, môj otec. Nestrácajte čas, nikto nevie, kedy bude zrazu všetko inak.
Klikol som na stránku iného internetového denníka. Po zobrazení sa titulnej stránky som našiel článok, ktorý ma upútal už názvom.
