Čo so sebou na výlety

Chvíľu nám síce trvalo, kým sme v Amsterdame našli vôbec nejaké ubytovanie, ale kemp, ktorý sme objavili, predčil naše očakávanie : stan, do ktorého sme vošli mal 8 postelí a v čase obeda, keď sme dorazili, v ňom nerušene spali niekoľkí mladí muži z Indie.
Traja.
A my, Slováci, veselé nátury, sme hneď vytiahli fľašku a kekse – ako správni vlastenci slovenský výrobok, ktorý prežil v nezmenenom obale od čias môjho detstva /rozumej 80te roky/ so stále rovnako dobrou chuťou.
Všetky tieto pozitíva sme si však uvedomili až potom, čo sme ponúkli našimi dobrotami prvého “spolubývajúceho“, zjavne prebudeného našim neokrôchaným správaním. Z jedného boli dvaja, z dvoch traja a behom niekoľkých minút sme sedeli v obkľúčení spontánnych Indov. Najprv síce nedôverčivo „pričuchávali“ k nášmu „trúnku“, ale potom s radosťou sledovali, akou premenou prechádza tvár každého z nich po poháriku „domoviny“. Ich temperament im prikazoval, aby s veselou gestikuláciou brali pohárik jeden druhému so závideniahodnou rýchlosťou. Teplota na slniečku v ten deň prekročila 30 stupňov celzia, a tak sme mali čoskoro veselú spoločnosť. Nevraviac už o tom, že sa nám po niekoľkých pohárikoch podujali dať niekoľko lekcií jógy. A ten výraz rozkoše v tvári, keď ochutnali onen nemenovaný keksík made in Slovakia!
Ťažko nájdete vďačnejších a príjemnejších spoločníkov, akými boli oni – slnkom, slivovičkou a arašidovou dobrotou nadopovaní Indovia.
A že nemáme cudzincom čo ponúknuť – naše veľké slovenské srdce a pohostinnosť je tou najväčšou devízou.
Ej veru, ľahko sa cestuje našincovi po svete, keď sa vie dobre pobaliť!:)

Autorka textu: Dana Škarítková

(Blog Prvý pokus je určený novým autorom, ktorí chcú uverejniť len jeden článok, alebo sa chcú podľa reakcií naň rozhodnúť, či písať pravidelne.)