Ja som ale tipoval, že blafuje a pravý dôvod návratu je arab na palube, ktorý tedavyzeral riadne podozrivo. Bol oblečený vteplákovej súprave, ktorá bola v oveľa horšom stave ako najškaredšia,ktorú mám ja doma. V ruke držal Nový Čas, ale po slovensky nevedel ani zaťať. Žiaľ po tejto informácii odpilota (že sa vraciame do BA) sa už ničzaujímavé nedialo a v pohode sme pristáli. Na letisku nám oznámili, že o hodinku nám povedia viac a totonám oznamovali každú hodinu až do15-tej, kedy sme už úspešne odleteli. Poviem Vám, tých 6 hodín na letisku ma príliš nebavilo.
Svoj prvý deň v Haife som strávil na výlete. Keďže som sa odmiestnych dozvedel, že Haifa je veľmibezpečné mesto, pustil som sa zhurta do bádania. Miestni mi tiež povedali, že bezpečne tu boloaj pred 2 mesiacmi, keď Hizballáh pálilna Haifu niekoľko rakiet denne, takže... tu je proste vždy bezpečne. Vybral som sa teda peši na opačnýkoniec mesta do chudobnejších štvrtí,kde žijú prevažne arabi, ktorí zväčša nevedia prečítať ani názov svojej ulice napísaný v angličtine. Tieto vecisom ale zistil až počas výletu. Anineviem kade som to blúdil, ale po 4 hodinách som sa dostal k moru a to ma uspokojilo. Menej ma uspokojilo,keď sa tu o 17-tej začalo stmievať a jasom si začal uvedomovať, že po tme naspäť isto netrafím. Rozhodol som sa teda pre moju prvú jazdumiestnou MHD. Spýtal som sa jedného araba,či mi nevie poradiť aký autobus mi ide k univerzite, pri ktorej bývam, avšak on mi oznámil, že u nich v piatoka v sobotu autobusy nechodia. Keď sme sauź dali do reči, tak som ho začal podpichovať, že či je žid, ale vôbec neodpovedal k veci. Len začal zmätkovaťa zmotávať, že každý má svoju prácu apovinnosti... Nejako sa ma vyľakal. Vlastne nielen on, všetci domáci sa ma tu nejako boja, a ja som si myslel, ženebezpečnejší budú oni, nie ja.
Musím prerušiť príhodu, lebo sa mi práve stala ďalšiazaujímavosť. Pred chvíľou som dojedol vkancelárii konzervu a išiel som si umyť nôž o pár dvier ďalej, kde je kuchynka. Držal som hopred sebou a pozeral naň aký je špinavýa keď som vyšiel takto z kancelárie, tak išlo okolo celkom pekné dievča, asi kolegyňa. Aj by som sa jejpredstavil, ale ani očkom na mňa nepozrela.Dúfam, že na mňa niekoho nezavolala. Prvý deň, ktorý som bol v kancelárii mi tu zase bolo strašne teplo. Taksom si povedal, že si dám rýchlo dolekošeľu a oblečiem tričko. A čo čert nechcel, práve keď som dal dole košeľu, vošiel chlapík, ktorému tátokancelária patrí, a našiel v nej neznámehopolonahého cudzinca.
Späť k výletu. Z tej pláže sa mi prevažne popri hlavnýchcestách podarilo za 2 hodiny rýchlouchôdzou dostať k univerzite, pri ktorej bývam. Síce som išiel miestami, na ktoré predo mnou ľudskánoha už dávno nestúpila, prekračoval somvśelijaké rampy, ale došiel som; totálne zničený a dehydrovaný, lebo večer tu bolo tak 28stupňov. Počas cesty som tiež išiel popodstožiare s toooľkými káblami, a tak veľmi to hučalo... asi to boli nejaké centrálne stožiare pre celú Haifu. Najeden kábel, ktorý bol na zemi, som ajstupil; ale nič to neurobilo, potvora.
Ako som sa bol cez víkend kúpať, nevedel som, čo mám urobiťs peňaženkou, pasom a ruksakom, tak somnechal ruksak na brehu a peňaženku s pasom som držal nad hlavou. Na druhý deň som bol od jednéhodomáceho upozornený, že toto s týmruksakom robiť nemám, lebo takúto metódu používajú teroristi. Ruksak, alebo tašku niekde nechajú a idú preč.Povedal, že na mňa mohli zavolať ajvojakov pripravených ihneď zneškodniť nepriateľa. Nabudúce teda beriem nad hlavu aj ruksak.
V pondelok som konečne absolvoval svoje prvé 2 jazdy MHD.Nič výnimočné sa nedialo. Pozeral som sapo ľuďoch, kto by sa tak mohol odpáliť, ale nikto sa akosi nemal k činu. Naopak, týmto obzeraním sicestujúcich som sa pre ostatných do rolehlavného kandidáta na atentátnika dostal ja, lebo na mňa začali príliš zahliadať. Ako mi povedalsingapúrčan, ktorý býva v tom istom apartmánena vedľajšej izbe, on nenastupuje do autobusov, v ktorých je veľa ľudí. Tak som si povedal, že sa budem riadiťtým istým prístupom ako on. Lenže našauniverzita je jedna z prvých zastávok, takže bus prichádza prázdny vždy, až potom sa do neho všetcinatrepú.
Inak niektoré budovy sa tu stavajú za kopcami, aby ichHizballáh netrafil. Naša univerzita saale nebude pred nikým skrývať. Je na poriadne veľkom kopci a apartmán v ktorom bývam je nanajvyššom vrchole celého tohto komplexuasi 100 budov. Týči sa k nebesiam 20 kilometrov od hranice s Libanonom a ja to z balkóna pekne všetkokontrolujem.
Včera som si kúpil bicykel. Predavač bol taký dobrák a stálema prehováral, nech si ho nekupujem.Vraj sú v okolí samé kopce a hlavné viacprúdove cesty. Ukázal na noviny a hovorí: Aj tu, jeden opitý,troch zabil. A ja nato: Fífa, troch? Nabicykli troch zabil?
Čo dodať na záver? Ešte mám za sebou len prvý týždeň, nemámtu toho za sebou veľa, ale treba vyčkať,to sa rozbehne, trpezlivosť ruže prináša.
Poznámka: Tietopríhody som poslal kamarátom e-mailom niekedy okolo 11.10. a keďže sa im veľmi páčili, rozhodol som saponúknuť ich týmto spôsobom aj ostatným.
Autor: Tomáš Vetrik
(Blog Prvý pokus je určený novým autorom, ktorí chcú uverejniť len jeden článok, alebo sa chcú podľa reakcií naň rozhodnúť, či písať pravidelne.)
