No ale čo tam vlastne po tom, že sa tu v údolí kedysipremávali indiáni, keď ja tu musímgrilovať kurčatá a variť krevety pre svadobčanov a intelektuálne zakrpatievať pri umývaní riadu.Sem-tam ma táto tvrdá realita tvrdokopne do zadku, trochu si v duchu vynadám, ale zanedlho už znova snívam o indiánoch v kríkoch, plavbe porieke, o pohladení od môjho Džejka, o novom mixéry a plavkách,... a tak.Občas treba snívať, občas nechaťRealitinu bagandžu tvrdo pristáť na pozadí. Všetko má svoj čas. Je časplakať, čas smiať sa, čas trhať, čas vŕtať, čas na Trenčín, čas na Tennesee, aj čas variť kapustovú polievku.Dokonca je na to čas aj v Tennesse.(Mimochodom, čas na trhanie ešte u mňa našťastie nedozrel, ostatné už dozreli.)
Čas na kapustovú polievku dozrel vtedy, keď som si povedala,že len doma je doma. Ten čas dozrievapomaly, ale načas. U mňa dozrel asi tak za dva a pol mesiaca. Sedela som vtedy v hojdacej sieti napriedomí a tá ukrajinská (či ruská?)pesnička o rodnej doline ma donútila myslieť na tú moju rodnú kapustovú polievku. Ako mi len chýbala!!! Ažtak, že mi čosi začalo tiecť po tvári(mimochodom, neboli to sliny). Vtedy som už vedela, že je najvyšší čas na kapustovú polievku a vytiahla somzásobu babkinych korenín, ktoré som sistrážila ako oko v hlave. Boli pre mňa tak vzácne, že som sa odvážila pred odchodom do Tennessee dať si ichdo príručnej batožiny a v prípadepotreby som bola pripravená pohádať sa s pracovníkom na colnici, alebo v najhoršom prípade ochotná vyhlásiťvzácne babkine koreniny za bylinkovýčaj. No a práve vtedy, keď som po dva a pol mesiacoch pochopila, že dozrel čas na kapustovú polievku, vytiahlasom babkine koreniny a navarila takejkapustovej polievky, že by si aj babka pochvaľovala. Kdeže slepačia!?! Kapustová polievka je pre dušu!Kapustová polievka pre dušu v Tennessee...
Keby aj celé Tennessee ohrnulo nosom nad mojou polievkou,vôbec by sa to nedotklo mojichkulinárskych schopností. Dôležité je to, že babkine vzácne koreniny v kapustovej polievke dokážu aspoň nadva a pol mesiaca potešiť slovenskúdušu.
Autor: jany alger
(Blog Prvý pokus je určený novým autorom, ktorí chcú uverejniť len jeden článok, alebo sa chcú podľa reakcií naň rozhodnúť, či písať pravidelne.)
