Cena by mala byť tvorená zhodou na trhu. Na jednej strane sú spotrebitelia, ktorí sú ochotní tovar kúpiť a na druhej strane váh sú predajcovia, ktorí sú ochotní za určitú cenu daný tovar predať. Hľadá sa zlatý stred - dohoda. Takto znie teória.
Čo zvyknú ľudia najčastejšie nakupovať? Určite to nie sú nehnuteľnosti, byty alebo ostatné vyššie ohodnotené hnuteľné či nehnuteľné veci. Sú to predovšetkým potraviny, takmer na dennej báze, v niektorých prípadoch niekoľkokrát do dňa. Potraviny sa dnes kupujú takmer výlučne v obchodných centrách a veľkých reťazcoch. Z každej strany nás udivujú svojou sociálnosťou, výhodami a akciami. Zaplňujú poštové schránky prezentovanými produktmi za (ne)skutočné ceny. Skvelé.
Je v tomto smere reťazec solidárny a snaží sa čo najviac uspokojiť potreby svojho zákazníka? Určite to tak nie je a snaží sa o maximalizáciu svojho zisku vari ako každá spoločnosť. Nie je to miska váh zákazníka, ale práve opačná strana, reťazec - obchod, ktorá diktuje cenu. A tento reťazec isto-iste neháji záujmy výrobcov a distribútorov. Pretože voči obom stranám disponuje ohromnou ekonomickou silou a premyslenou stratégiou (fintou) predaja.
Zoberte si vzorový príklad. Rodinný štvrtkový alebo piatkový nákup na víkend. Účet pri pokladni 100 €. Rodina je rada, že kúpila pár položiek vo vynikajúcej akcii a tým ušetrila. Obchod je spokojný, že mu zákazník priniesol 100 €. Viete si predstaviť, koľko na Vašom „akciovom" nákupe zarobil? Toto vedia asi iba vyvolení. Mali by ste záujem o informáciu, ako by ste za ten istý nákup zaplatili „iba" 75 €?
Prelaďme na inú nôtu. Končí Vám paušál a hľadáte najvýhodnejšiu ponuku u našich operátorov. Po krátkom prieskume trhu prídete na to, že všade ponúkajú takmer identické služby. 10 € za 100 minút na mesiac. A to máte šťastie, lebo práve teraz prebieha jedinečná akcia. Beriete, platíte. Koľkí z Vás vedia, koľko takáto „sranda" reálne stojí? Informácia o tom, že je v možnostiach operátora tento produkt (bez iných dodatočných podmienok) poskytnúť za 2 €, asi málokoho nezaskočí. No predsa... a ešte na tom aj zarobí.
Chcete si kúpiť auto? Skvelé. Stačí si naplánovať „pracovný" večer v spoločností internetu. Približne desiatka značiek áut, traja topfinalisti, tri najbližšie predajné salóny. Ceny jednotlivých konkurentov na porovnateľnej úrovni. Niekde dajú hento zadarmo, inde dajú onento zadarmo. Účet pri pokladni 18 000 €. Jazdíme na novom. Na sídlisku zbadáte voľné miesto na parkovanie a rovnako nové auto. Teší Vás skutočnosť, že aj iní zdieľajú obdobný názor na dané vozidlo. Vo výťahu stretnete vysmiateho suseda, ktorý sa chváli novou hračkou stojacou pred bytovkou. Za koľko? 16 000 €. Žeby to bolo tou červenou farbou?
Poďte si zobrať úver. Kolega sa Vám na obede pochváli, že získal úver na kúpu bytu. Dosť bolo podnájmu. Neuveriteľných 3,75 % p.a. ako sľubuje reklama. Stačilo iba dokladovať príjmy rodiny a poskytnúť na ručenie byt rodičov. O týždeň býva vo vlastnom. Také predsa chcete aj vy. Po práci skočíte do prvej pobočky danej banky a overujete si údaje. Všetko sedí: 30 rokov a nízke splátky progresívneho splácania a možnosť predčasného splatenia a odloženie splátok a garantovaný úrok a poistenie úveru a ešte aj osobný účet zadarmo na 2 roky... Nádhera, ako vo sne. 100 000 € na ruke. Z toho nadšenia ani nechcete vedieť, že úver za tú dobu preplatíte o 80 - 100 %. Teda banke vrátite cez 180 000 €. Neuveriteľné? Všakže! Banku zaujíma výlučne jej vlastný zisk. Prečo by svojmu dobreplatiacemu klientovi poradila, ako za danú dobu zaplatiť „skromných" 140 000 €?
Podobných a odvodených príkladov je v bežnom živote neúrekom. Keď chce mať jeden viac, musí druhému vziať a ten bude mať o to menej. Prečo sme na Slovensku ochotní platiť viac ako dostaneme? Prečo dôverujeme skôr tým, ktorí nám berú ako tým, ktorí nám dávajú? Prečo niečo nezmeníme, keď s tým nie sme spokojní? Kedy začneme robiť niečo preto, aby boli tieto informácie dostupné každému? Koľko za ten čas zaplatíme...
(Príklady a číselné údaje sú ilustračné, no vychádzajú z reálnych situácií)
Autor: Martin Kostelník
