Vezmime si príklad:
Klient si vezme v banke úver na 47000 eur s úrokom 5,15 % ročne, s dĺžkou splácania 30 rokov.
Pre zjednodušenie zanedbajme zmeny úrokovej sadzby po uplynutí obdobia jej fixácie a taktiež meniacu sa výšku zostávajúcej dlžnej sumy v priebehu splácania (pretože pôjde o príklad splácania splátok v prvom roku, kedy dlžná suma klesá naozaj zanedbateľne).
Mesačná splátka klienta (ku ktorej sa možno dopracovať s použitím akejkoľvek online hypokalkulačky) bude zhruba 257 eur. Táto splátka sa však skladá z dvoch častí - úroku a čiastky, o ktorú sa každý mesiac znižuje zostávajúca dlžná suma.
(čo klient skutočne uvidí aj na výpise z hypotekárneho účtu).
Avšak čo v prípade, že klient splnil podmienky na získanie štátneho príspevku pre mladých?
Zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov definuje štátny príspevok takto:
„Štátnym príspevkom pre mladých sa rozumie percento, o ktoré štát znižuje výšku úrokovej sadzby určenú v zmluve o hypotekárnom úvere."
A ďalej:
„Mladému poberateľovi hypotekárneho úveru sa štátny príspevok pre mladých poskytne, ak sa hypotekárna banka zaviaže, že mladému poberateľovi hypotekárneho úveru na dobu piatich rokov od poskytnutia a začatia úročenia hypotekárneho úveru zníži úrokovú sadzbu určenú v zmluve o hypotekárnom úvere v rovnakej výške, ako sa určí štátny príspevok pre mladých, najviac však o 1%..."
Pre rok 2010 bola stanovená výška štátneho príspevku 2%. Náš klient má teda nárok na zníženie úrokovej sadzby dohromady o 3%. Jeho ročná úroková sadzba v tomto roku teda bude 2,15 %.
A teraz opäť použime spomínanú hypokalkulačku:
Mesačná splátka po uplatnení štátneho príspevku bude približne 177 eur. (V skutočnosti však klient zaplatí splátku v pôvodnej výške 257 eur, pričom rozdiel 80 eur mu bude po nejakom čase vrátený na jeho účet).
A kde je teda háčik?
Vychádzajme z definície štátneho príspevku pre mladých a nášho jednoduchého výpočtu:
Ak sa budeme orientovať výškou mesačnej splátky a úrokovej sadzby po uplatnení štátneho príspevku, mesačná splátka 177 eur by sa mala skladať:
(jednoduchšie povedané - keďže úrok by bol po uplatnení štátneho príspevku podstatne nižší, väčšiu časť mesačnej splátky by tvorila čiastka, o ktorú sa mesačne znižuje zostávajúca dlžná suma)
Nuž a tu sa náš zadĺžený klient zahľadí na výpisy z účtu a nech počíta, ako počíta, nejako sa mu to nezdá. „Úroková" a „dlžná" čiastka jeho mesačných splátok sa totiž vôbec nezmenili napriek tomu, že mu bol štátny príspevok priznaný. Ide teda do banky, slušne sa spýtať čo a ako, kompetentný hypotekárny poradca, u ktorého hypotéku vybavoval a podpisoval všetky papiere najprv nechápe o čo klientovi ide, no potom po „polopatistickom" vysvetľovaní a jednoduchých náčrtoch a výpočtoch, ktoré tam klient vyplodí, konečne pán poradca pochopí jednoduchú výrokovú logiku a matematiku a povie:
„Áno, vlastne máte pravdu, ale takto banky nerátajú, to by prerobili. Chyba bude v zadefinovaní štátneho príspevku pre mladých, ale od toho tu nie sme, to sa musíte obrátiť na ministerstvo financií. A viete že toto sa ma ešte nikdy žiaden klient nepýtal?"
Takže klient odchádza domov s dlhým nosom, môže byť vlastne rád, že mu banka vôbec nejakú hypotéku poskytla, ale aspoň trošku sa vytešuje - že mu dal ten ujo v banke za pravdu a že jeho logika nemá vážne nedostatky.
autorka: Lenka Maliničová
