Vpriestoroch bývalého V Klubu sa dnes uskutočňujú predstavenia, projekcie akoncerty umelcov, ktorí sa pohybujú zaručene mimo hlavného prúdu. Výnimkounebol ani štvrtok 28.marca, keď v rámci európskeho turné vystúpili tri fínskeskupiny (nazvime to tak), ktoré mohli napríklad pražskí diváci vidieť natohtoročnom Febio Feste. Fínska obdoba našich Slnko Records sa volá Fonal azastrešuje niekoľko kapiel, prepojených personálne, hudobne a spoločnoupoetikou.
Koncertzačal o pol hodinu neskôr ako avizoval program. Ako prvý vystúpil Es, ktorýje zároveň šéfom vydavateľstva Fonal Records. Pomocou samplerov, efektovýchkrabičiek a mikrofónu vytváral zvukové plochy, ktoré boli spočiatku zaujímavéale vzhľadom na monotónnosť sa ich zaujímavosť znižovala každou začatouminútou. Asi by som to vnímal inak, keby som bol Fín. Našťastie po každom setebola cca 20minútová prestávka, tak si uši oddýchli. Ako druhá vystúpilaspeváčka Islaja. Spoločnosť jej na pódiu robil basgitarista, samplery akrabičky, ktoré znásobovali adeformovali jej hlas. Speváčka, ktorá mala byť akousi fínskou obdobou Khoiby,sa dokonca pokúšala hrať na gitaru, ale túto stránku vystúpenia ponechám bezkomentára. Hrali iba tri piesne, no ich set trval takmer 45 minút. Zaujímavábola tretia pieseň, pripomínajúca prvý album Velvet Underground. Keby somovládal jazyk krajiny tisích jazier, možno by som ocenil texty ale žiaľ,nemôžem slúžiť. V kocke išlo v celom sete o prebrnkávanie sa mollovými akordamia monotone deklamovanie posolstiev, ktoré mi vzhľadom na jazykovú nevybavenosťostali utajené. Ale intelektuálna elita, ktorá zaplnila celé hľadisko, satvárila spokojne. Tak to asi bolo dobré.
Po ďalšej prestávke a troch cigaretách(viem, že je to nezdravé, ale už to bolo aj tak jedno) som sa pripravil nakapelu číslo 3, Kemialliset Ystävät. K jej členom sa pripojil aj Es išlosa na vec. V podstate sa dialo to isté, čo aj pred tým, len to bolo dlhšie aešte monotónnejšie. Občas to fínski umelci spestrili rôznymi hrkálkami a zjavnesa dostávali do tranzu..Objektívne musím priznať, že aj ja. Keď sa zdalo, že jekoniec (tzn. keď umelci odišli z podia), tak pochopiteľne intelektuáli začalivytliekavať prídavok. Úspešne a tak sme si vypočuli ešte jednú štvrťhodinovúságu na tému severské lesy a polárnenoci. Po koncerte som sa pozhováral sumelcom zvaným Es, dozvedel som sa, že sa im u nás veľmi páčilo, že publikumbolo amazing a že ich hudba je inšpirovaná hlavne filmami...Videli ste niekedyfínsky film? Pomalý, depresívny a zdĺhavý? Páčil sa vám? Fajn, prečo nie..Tak šup šup na www.fonal.com a popočúvajte si ukážky. Súnormálne v pohode, je fakt, že niektoré veci naživo nefungujú. To aby ste si nemysleli, že lenkritizujem. :-)
Autor: Martin Kovarik
