0 unread messages...

Dnes som už asi tisícštyristotridsiatyôsmykrát otvoril svoju e-schránku.. V príjemnom očakávaní, síce málo pravdepodobnej, ale o to vytúženejšej odpovede od ex-priateľky spoza mora, možno nejakej pozvánky od kamoša na rozlúčkovú párty so slobodou či fotky sestriných sopľoškov, ktorých rast vidím tak akurát v polročných intervaloch.. V nemom úžase som ustrnul pri pohľade na monitor – 0 unread messages...

Možno poznáš pocit, keď zmizne čosi nepatrné, no nie zanedbateľné z dobre známeho prostredia, neviem, možno krížik po starej mame sponad postele, alebo hodiny z kuchynskej steny, a Ty nevieš prísť na to, čo Ti na tom mieste nesedí... Inokedy, keď sa Ti zo života – pomaly či rýchlo - vytratí niekto dôležitý, dieru po ňom nezaplátaš útržkami spomienok a mottom Tvojich večerov je – samota. Ale to je bokovka.
Dnes bol naozaj zvláštny deň a nemyslím to ani náhodou pozitívne..

0 unread messages bol klinec do rakvy.. To že nenapísala ona či on, pochopím, časový posun je hajzel špinavý, čo depkám pletie bič na môj chrbát a pravdu povediac, veľmi sa im nečudujem, už dlho som tvor primálo spoločenský.. Priatelia zabúdajú, rodina síce menej, ale predsa.. Ako však na mňa mohli zabudnúť všetky spamové spoločnosti?!?

Dnes si právom zaslúžim titul loser´s king a z moci samým sebou mne samému danej odsudzujem SPAM jednohlasne a bez možnosti odvolania - na doživotie.. Takéto zrady vernosti sa odpustiť nedajú.. Konieckoncov, aj tak sa ho v tomto živote pravdepodobne nezbavím... 

Autor: Dodinek

(Blog Prvý pokus je určený novým autorom, ktorí chcú uverejniť len jeden článok, alebosa chcú podľa reakcií naň rozhodnúť, či písať pravidelne.)