Mňa osobneinšpiroval a do života obohatil môj starší brat (týmto ho chcem veľmi,veľmi srdečne pozdraviť) a to nielen tým že je, ale aj tým ako nesprávnenosil (alebo žeby správne nenosil) práve túto inkriminovanú časť oblečenia (=áno oblečenia, a to aj pre tých zástancov presného zneužívania slov).
Myslím, že všetci vieme, ako smrdia ponožky, najmä ak sadlho nestriedajú. A s rukou na srdci musím poznamenať, že muži sú v tomto smereviac zábudlivejší, možno viac lenivejší a možno to robia naschvál. No pozor! Eštestále (ako moderná feministka) nehádžem všetkých mužov do jedného koša. Nájdusa aj takí jednotlivci, ktorí si menia ponožky aj každý deň. No väčšina sasnaží takouto nečinnosťou zvýrazniť si vlastnú identitu, čo vôbec nie je ničímzvláštne. Veď je samozrejmosťou - v živočíšnej ríši, najmä u bobrov, levov, kôza žiráf, ktorí taktiež zanechávajú zápachové stopy, aby prejavili svojuindividualitu a jedinečnosť.
Niet na svete muža, ktorému by nosené ponožky „voňali" (natento výraz my ženy používame slovíčko smrdeli) rovnako. Čím dlhšie sa ponožkynosia, tým je vyjadrenie ich mužského JA výraznejšie (čím vás samozrejmenechcem k tomuto navádzať). Možno aj práve preto sa niektorí zdráhajú meniť siponožky skôr ako po troch dňoch, ideál nabáda, tak najskôr po týždni. V tomtoobdobí sa zásadne vyhýbajú umývaniu nôh - takáto činnosť negatívne pôsobí nazápachové stopy.
No pozor! Táto špecifická vrstva nestriedačov rozhodneneignoruje výzvu hostiteľa, aby sa vyzuli. Vyzujú sa s najväčšou radosťou!Takto by predsa prišli o možnosť zanechať svoje zápachové stopy na cudzomúzemí. Vo vlastnej domácnosti je to jasné, tu sa vyzuť netreba. Ponožkyostávajú spokojne a neškodne ukryté v topánkach...veď každý správnyznačkovač, má pevné rezervy i pod posteľou, v kúpeľni a nejaké savždy nájdu prehodené cez dvere skríň či dvier.
No toto všetko však ešte nie je dôvodom, aby na provokačnépoznámky rodinných príslušníkov menili ponožky a tým strácali časť zo svojhoJA. Ak podľahnú a vymenia si ich, riskujú, že pánom na ich vlastnom území sastane niekto iný (napríklad rodinný priateľ, ktorý sa bez váhania vyzuje a ichdomácnosť na dlhý čas označkuje pachom svojich ponožiek). A tak chce byť asi každý muž doma svojímpánom, nuž je predsa jeho (ne)činnosť pochopiteľná.
Týmto by som chcela poznamenať, že ak si bude každýstriedať svoje ponožky (nie, nie, nemyslím špinavé za špinavé), nikto sa nemusíbáť, žeby mal domácnosť označkovanú cudzím človekom. A nakoniec, veď sistačí dať na vchodové dvere menovku (tým označkovať teritórium),a mužský pocit vlastníctva je na svete! Autor: Janka Timočková
