Ako som prišiel o zuby

Tak som teda "našlapal" k zubárke.Asi som jej spôsobil menšiu srdcovú nevoľnosť-zuby celkom o.k. až na tri stoličky.Von a bez diskusie!Ešte, že som ju ukecal a mučenie sme odložili na február. Hurrá, Silvester nebude štrbavý:-).Vo februári však kalendár zreval-ZUBÁR!!!!!!!!!! Tak som sa prežehnal, aj keď v kostole som nebol dlho:-). Zubárka sa potešila "Aký zodpovedný mladý muž!?".Vypísala papierik a šlapal som.
Srdce posunuté nižšie..., v krku sucho... Keď som zbadal kata-viď zubára-pomyslel som si "No zbohom, veď ten ma neudrží v kresle!"- pán v rokoch, tak 160cm,nič moc. Usadil ma,spýtal sa povinné formulky a už si chystal injekciu! To nemal robiť! Jemne som ho varoval, aby mi neukazoval injekciu a už vôbec nie vytrhnutý zub. Ešte si chudák robil srandičky "Aký chlap a bojí sa?!". V tom momente som bol bledý ako stena a už prichádzal ten blbý pocit pred odpadnutím..... Nebyť tých medikov asi sa mu tam vyvalím (obetovali na mňa 4 mokré uteráky), alebo utečiem (samé mušie váhy,neudržia ma). Hanbil som sa ako malý chlapček a to ma asi tam udržalo. Po hodine som bol zničený (zub išiel von na 5 fáz) a zubár bol mokrý až po ponožky." O 10 dní sa uvidíme." Ďakujem pekne, znova!
Nadišiel deň D a ja som stál pred dverami. "No tak poďte...".Namiesto medikov on, chudučká medička a staršia sestrička-"Tí ma chcú zvládnuť?".Šok prišiel až keď som sedel v kresle a mal pichnutú injekciu "Dnes budeme trhať dva zuby naraz a všetky zvyšné korene. A bude to robiť táto slečna.".Ta to bola bomba!On musel vypisovať nejaké papiere, mladá sa musela zaučiť a ja som musel držať "h..u".Nebudem rozpisovať priebeh akcie, len to zhrniem.Po pol hodine som mal od potu mokré ponožky, medičke sa od námahy triasli ruky, sestrička sa ma bála dotknúť a doktor konečne dopísal papiere.Jeden zub vonku, druhý zlomený a ja by som vyhral Oscara za škaredé pohľady...:-).Doktor to dokončil za 5 minút šmahom ruky. Na konci sa ma ešte spýtal, či ma ešte niečo nebolí.........:-).Medička sa ma asi bála, keď sa schovala za skrinku:-). Asi si viete predstaviť moje pocity:-). Vydal som akýsi zvuk typu "..aku...em" a trielil ako namydlený blesk von. Po tejto skúsenosti nezávidím zubárom ich robotu. Narobia sa ako kone, musia znášať rôzne nepríjemné veci... a sem tam ich ešte niekto pokúše alebo kopne......
Aké poučenie z to hto plynie? Nekašlite na svoje zuby. Ak aj áno, tak si vyberajte zubára ktorý nemá na praxi medičku a hlavne má na vás čas.A najlepšie je ak má aspoň nejakú kondičku.......

Autor textu: Peter Drobný


(Blog Prvý pokus je určený novým autorom, ktorí chcú uverejniť len jeden článok, alebo sa chcú podľa reakcií naň rozhodnúť, či písať pravidelne.)