Potom mi Laco Lučenič venovalsvoju basu, na ktorej aj tak skoro nehral (z nejakého dôvodu sa mu páči akohrám a to, že viem pri hraní na base aj spievať - to vraj je veľký dar,nech si ho nepreseriemJ). Ja si teda nemyslím, že viem ale on vie. Sedelv porote Superstár a hodnotil, tak asi vie. Na každý pád mi tedavenoval basu. A dobrú, SG ako mal Jack Bruce. Ťažká je, ja ako striktnýnešportovec kaviarenského typu som dosť trpel, hlavne keď sme hraliv Nových Zámkoch asi štvorhodinový koncert (v kuse). Ale zvuk má supera keď sme nahrávali, tak som si pripadal ako umelec.
Potom mi raz kamarát, zvanýKonfo, inak takto výborný gitarista z Pezinka, telefonoval. Žev bazári v Trnave majú basovú gitaru Höfner. Tí, čo majú radi Beatles,vedia o čom hovorím. To bolo v lete minulý rok. Peniaze neboli,nebola ani basa. Prešlo leto, prišla jeseň. Išli sme na šnúru s Lučeničoma Vargom. Bola sranda, vcelku sme si to užívali. Konfo tam hral tiež.A stále mi pílil uši s tou Höfnerkou, že ju ešte majú v tomobchode, že ma tam čaká a tak. On je taký fatalista. Hovoril somo tom frajerke. Čakal som, že mi to vyhovorí a budem mať pokoj sám odseba a nebudem na tú basovku myslieť. Ona však urobila to, čo som vôbecnečakal a už vôbec nie od nej, rozumnej a praktickej mladej dámy.Také väčšinou nemajú pochopenie pre také taľafatky, ako je kus dreva so štyrmi,poťažmo viacerými strunami. Moja frajerka mi však povedala, že okamžite idemedo Trnavy a pozrieme sa na beatlesácku basu (frajerka je rozumná, tak jeaj beatlesáčka, oasisáčka atd.). Išli sme tam. Basa visela na stene. Dal som judole, zahral som si na nej asi 5sekúnd a bolo to tam. Láska na prvý posluch. Ten nástroj je starší ako ja,hrá tak ako žiaden iný na svete. Prosto originál - svätý grál. S nápisom´Genuine Höfner, Made In Germany´. Zaplatil som zálohu a po týždni smes požičanými peniazmi (ďakujem Peťo) prišli do Trnavy znovua odchádzali sme s miláškom. Uložená v krásnom tvrdom puzdre(stará škola) ležala na zadnom sedadle a ja som celú cestu mlel akoo život. To robím vždy, keď som nervózny, rozrušený a tak. Takžeteraz mám basu, ktorej hovorím Madam, hrá ako z platní Beatles a jasom vytešený vždy, keď ju mám v ruke. Nehovoriac o tom, že jeskutočne krásna. A je mi fuk, že na ňu padol celý honorár za turné.
Ale úplne najlepšie na tom je, žemám to najviac najlepšie dievča na svete. Keby nebolo jej, asi by som si terazbil hlavu, aký som bol sprostý a nemal by som nič. Sú veci, ktoré človekastretnú raz za život, ak vôbec. Moja frajerka taká rozhodne je. A nie len kvôli môjmu miláškovi.
Autor: Martin Kovarík
