Ako prvé som sa v jeho vilke zoznámila s pani Sedačkou, ktorá hrdo tróni uprostred obývačky pod antickými stĺpmi. Omylom som si na ňu sadla a to som robiť nemala! Taktne mi bola naznačená jej hodnot, a preto v rifliach sa na ňu nesadá. (návštevy sedia v kreslách) A tak som si poobedný TV program vychutnala sediac na koberčeku, kým on ma nežne hladil po vlasoch ležiac nado mnou na spomínanom nábytkovom skvoste.
Počas večere mi pán Dokonalý oznámil, že geneticky by som rozhodne mohla mat aj menší zadok, keby som toľko nejedla (mám 169 cm a 56 kg). Prežula som to, i keď som mu pokojne mohla odpovedať, že on by geneticky určite mohol byt aj menší debo. Neskôr, stojac pred chladničkou, riešil strategickú otázku, či má malinká fľaštička probiotického nápoja veľa kalórií a či ju teda ešte o polnoci môže požiť. (napokon vypil dve a zajedol to kusom údeného). Keď sa po večernej očiste vrátil z kúpeľne a pyžamko mal oblečené tak, že si zakasal tričenko do gatí a tie vytiahol po prsné bradavky tak, že vyzeral ako princ Bajaja po víťaznom ťažení, to som ešte tiež vzala v poho, veď kríže sú len jedny. Ale keď si potom kľakol k posteli, zaboril kolená do hlbokého koberca, lakte do matraca a začal sa modliť, to už na mňa bolo naozaj priveľa a prikryla som si hlavu paplónom, čo on po modlení zbadal a tváril sa nechápavo. Ja som si pri umývaní zubov v jeho luxusnej kúpeľni s umývadlom na milých podstavcoch v tvare levíkov zacvičila zápästím, lebo keď som chcela, aby mi pri umývaní zubov tiekla voda, musela som neprestajne mávať voľnou rukou na fotobunku. A keďže už ani neviem, čo pána Dokonalého rozčúli, desný bacha si pre istotu dávam aj pri trhaní toaletného papiera, aby bol odtrhnutý rovnomerne. Asi si pribalím do kabelky pravítko, lebo som ho často nenechávala odtrhnutý úplne presne. Len dúfam, že ho to veľmi nerozhodilo, ak išiel po mne na toaletu, a nezaseklo sa mu hovienko od hnusu nad toľkým neporiadkom dakde hlboko v jeho luxusnom čreve. Strávila som desnú hoďku osamote na terase so ženou jeho kamoša. Táto dotyčná dáma mi ako prvé oznámila, že ona by si nikdy nekúpila také malé auto ako mám ja, že ona jedine jeepa a dala mi jasne najavo , kam aj s mojim milým malým autíčkom patrím a potom som musela počúvať, ešte kopec iných snobárin a začala som mat nutkanie strčiť jej do úst záchodovú kefu, aby konečne sklapla.
Na raňajky som si vzala šunku z nesprávneho alobalu, lebo veď mi malo dôjsť, že čím viac pokrčený alobal, tým starší obsah a ja krava som siahla za tým, ktorý bol pri mne na tácke najbližšie. On totiž doniesol tácku s vecami v alobaloch - šunku , syry...,ale žiadne maslo ani nič kalorickejšie a teda aj chutnejšie, a tak som sa už tešila, ako sa doma napapám. Čo maslo! Raz som si dovolila spomenúť pribiňáka a to teda naozaj hraničí s nechutnosťou jesť také zbytočné kalórie!
Ja krava nečistotná som sa prešla v ponožkách po terase a potom som pošliapala jeho parkety, čim som ich značne znehodnotila, ale on bol veľmi prívetivý a nepovedal ani slovo, len z očí mu vyšľahli divné plamene.
Úplne nesprávne som vyliala nepitný burčiak do odtoku a čím som obliala asi tak 10 cm2 vnútornej plochy umývadla v okolí odtoku. Tým som ho ale fakt naštvala. Nechápem ani sama, ako som mohla netrafiť presne do odtoku s priemerom možno aj 5cm!
Nesprávne požívam príbor, zle krájam paradajky na šalát, prirýchlo rozprávam a občas namiesto áno poviem len no a dokonca niekedy len ehm, čo je ale skutočnej neprípustné a mala by som mať úplne iný účes, dokonca mi ukazuje konkrétne dámy v TV a ich hrivy ako inšpiráciu, a mohli by mi pribrať prsia a pokašlala som aj škrabkanie jeho chrbta, buď som to robila prirýchlo, alebo pripomaly, alebo prisilno, alebo prislabo a vôbec, tuším som pani Nemožná, ale som vlastne aj pani Šťastná, lebo som stretla pána Dokonalého, ktorý zo mňa pri troške trpezlivosti snáď spraví ako tak znesiteľného tvora, ktorého budú tolerovať aj v lepšej spoločnosti, nielen medzi zvermi. Ozik, mal aj psa! Luxusného samozrejme. Ale keď zistil, že jeho luxusný pes občas vychádza z luxusnej vykurovanej búdy za 10 000 a kadí na jeho luxusný trávnik, odpratal psa aj s búdou.
Nedá mi nespomenúť naše intímne chvíľky - jazyk som mu síce pri bozkávaní ešte neodhalila, ale som si istá, že niekde tam bude, lebo ako nástroj na dorozumievanie používa artikulované zvuky a nie hnáty a teda to chce len trpezlivosť a čas. Veľa trpezlivosti......A snáď ho naučím bozkávať sa za to všetko dobro, ktoré on vysiela ku mne svojou trpezlivosťou hodnou učiteľa v Obecnej škole...
Som neznášanlivá mrcha, keď si myslím, že sa s ním nedá vydržať?
Autor: Martina Štensová
(Blog Prvý pokus je určený novým autorom, ktorí chcú uverejniť len jeden článok, alebo sa chcú podľa reakcií naň rozhodnúť, či písať pravidelne.)
