Milovala som celým srdcom, a aj tak ma zradil. Stále som zmätená, raz mi je smutno, že je koniec, potom ma premôže nenávisť. Niekedy túžim stretnúť niekoho, kto by ma miloval, ale sa aj bojím, či to nebude opäť také kruté sklamanie. Niekedy som šťastná, že som sama a mám svoj pokoj, ale to objatie...to vzrušenie pri bozku, pohladení ...ach ....Niekedy túžim po niekom v mojom živote, komu by som mohla dať svoje srdce, seba....ale ako? Keď stále ma máta on, čo ma tak sklamal, oklamal, okradol nielen o majetok, domov, rodinu, ale hlavne o odvahu kráčať ďalej a hlavne o nádej, že raz bude lepšie.
Prečo mám pocit, že dobre už bolo? A ja už musím len dajako prežiť. Áno prežívam, to je to správne slovo. Ale ako začať naozaj žiť? Ako konečne odpustiť hlavne sebe všetko, čo sa stalo? Dá sa to vôbec?
Je to naozaj ťažké, ale ja dvíham hlavu hore a idem. Idem malými krokmi vpred. Často padám, rany od života bolia viac ako kedykoľvek predtým, s problémami sa pasujem ťažšie ako predtým. Ale keď sa obzriem za svojim životom, ako keď sa muž obzrie za peknou ženou, len tak zľahka, nenápadne, vidím seba ako odvážnu ženu, čo kráča za svojimi snami a za poslednú dobu toľko toho dokázala. Nová práca, aby uživila seba a dieťa, nový byt, úver, pasovanie sa s nedostatkom financií....ale,..... konečne som našla to správne slovo, ktoré presne vyjadruje, čo cítim.
Som hrdá, som pyšná sama na seba, vážim si sama seba ako nikdy predtým a viem, že dokážem ešte viac. Mám v srdci toľko lásky, aby som ju dávala ďalej, a tak Vám píšem. Možno dáte radu Vy mne, alebo som týmito slovami pomohla niekomu ja...alebo som proste chcela dať na papier to, čo sa pýtalo von.....
Ako teda vlastne zatvoriť dvere? No predsa kľučkou...chce to odvahu, silu a správne načasovanie.
autorka: Zuzana Kováčová
