A potom ešte raz zopakovať naučený scenár u lekárky a tá nás vypíše minimálne na jeden deň, niekedy to stačí. Najlepšie je však, aby nás pani doktorka vypísala na tri dni, aby sme v piatok boli fit a mohli ísť na diskotéku...jednoducho takto to funguje v bežných rodinách roky, poznám to ako bývalá pani učiteľka, jednoducho študent je človek „veľmi vynaliezavý"...
Lenže nedávno som ostala v šoku, keď som si prečítala email od môjho krstniatka, ktoré mi písalo, aké je šťastné, že je choré ! „Krstná je to nádhera, je mi super, mám teplý čajík, pečené kuriatko k obedu , starajú sa o mňa, prosím nezáviď mi !!! '". Toľko šťastia som na diaľku necítila už veľmi dávno, slzičky mi vyhŕkli , ale úsmev bol silnej silnejší.
Moje krstniatko, ktorému rakovina zobrala pred desiatimi rokmi maminku, prvý krát od tej doby niekto opatroval, bola to priateľka j ej ocka (možno jej nová maminka...?!)
Nikdy by som neverila, ako môže taká maličkosť potešiť boľavé srdiečko?!!! Pýtam sa koľko je takých detí, ktoré nemajú maminku, ktorá by ich opatrovala počas choroby doma a koľko je detí, ktoré síce majú maminku, ale ostávajú aj tak samé doma ?!
Autorka: Ing Silvia Neuročná
(Blog Prvý pokus je určený novým autorom, ktorí chcú uverejniť len jeden článok, alebosa chcú podľa reakcií naň rozhodnúť, či písať pravidelne.)
14. jún 2006 o 10:00
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 340x
Byť chorým je krása?! ...
Je veľa študentov, ktorí sa „hodia na maródku, len aby nemuseli písať previerku z matiky, či z fyziky. Stačí ráno pred odchodom rodičov do práce, zahrať krátke divadielko, ako nás bolí hlava, hrdlo, troška zakašlať a sme vďační mamine, že nás okamžite posiela pani lekárke.
Prvý pokus
Bloger
Písmo:
A-
|
A+
